000 Sk), dohodu však zatiaľ blokuje Nemecko s podporou Rakúska.
Na štvrtkovom rokovaní veľvyslancov vo výbore COREPER Berlín zopakoval svoje námietky proti novému systému, v rámci ktorého by plat poslancov dosahoval polovicu platu sudcov Európskeho súdneho dvora.
Ostatné krajiny, vrátane Slovenska a ďalších vstupujúcich štátov, nevyjadrili voči navrhovanému štatútu námietky a podľa všetkého sú ochotné ho podporiť.
Nemecko argumentuje, že takéto vysoké platy by bolo len ťažké vysvetliť ľuďom, pričom pred júnovými voľbami do EP mimoriadne záleží na verejnej mienke. Svoju úlohu v nemeckom postoji zohráva aj domáca politika krajina prechádza štrukturálnymi reformami a ľudia budú musieť platiť viac napríklad za zdravotnú starostlivosť.
Berlín tiež nie je presvedčený, že EÚ bude schopná nájsť vo svojom rozpočte dodatočných 80-100 miliónov eur pre parlament a obáva sa zvýšenia svojich príspevkov.
Je pravda, že zjednotenie platov poslancov EP nebude lacný špás. Dnes poslanci zarábajú toľko, ako ich kolegovia v národných parlamentoch, pričom tieto peniaze idú z národných rozpočtov. Jednotné deväťtisícové platy by však išli zo spoločného rozpočtu EÚ.
Okrem platu 9000 eur dostáva každý europoslanec takmer 3500 eur na prevádzkové náklady svojej kancelárie a vyše 12.000 eur na asistentov. K tomu treba pripočítať diéty 261 eur za každý deň rokovania a úhradu cestovných nákladov.
Celkovo by tak každý poslanec stál úniu mesačne okolo 30.000 eur (asi 1,2 milióna korún). V rozšírenej únii bude v parlamente sedieť 732 europoslancov.
Po štvrtkovom rokovaní veľvyslancov sa budú štatútom zaoberať 26. januára ministri zahraničných vecí EÚ. Ak ho neschvália, opäť zrejme na dlhé obdobie stroskotá dlhoročná snaha EP o prijatie štatútu pre svojich poslancov.
Okrem nemeckých námietok voči výške platu nie je celkom jasné, ako sa má o štatúte hlasovať. Súčasťou štatútu je totiž zdaňovanie platov a daňové otázky patria v EÚ do oblastí, kde sa rozhoduje jednomyseľne. Ostatné časti štatútu však možno schváliť kvalifikovanou väčšinou.
Nemecko trvá na jednomyseľnosti, niektoré krajiny však tvrdia, že stačí väčšinový súhlas. Právny servis Rady EÚ usúdil, že daňovú oblasť treba zo štatútu vyňať a hlasovať o nej oddelene. Mohlo by sa tak stať, že štatút by bol schválený bez daňovej problematiky. Takýto postup ale spochybňuje Francúzsko a niektoré ďalšie štáty bez daní by sa teda možno nepodarilo nazbierať väčšinu ani pre zvyšné časti štatútu.
(spravodajca TASR Robert Sermek) ed
