V závere roka 2003 vyšiel na nezávislej značke Slnko Records albumový debut kapely Tu v dome. Po reedícii starších „Slnko albumov" tak táto bratislavská štvorica rozšírila nielen diskografiu, ale aj všeobecný záber vydavateľstva. Folkové experimenty doplnené o paľbu syntetizátorových efektov, texty akoby zozbierané na vidieckom jarmoku, tak vyzerajú niektoré z rozpačitých kombinácií, ktoré album ponúka.
Tu v dome nie sú žiadni nováčikovia, ich kapela funguje už viac než desať rokov. Odkazy zo skorších čias ich existencie, keď ešte pesničky vymýšľali pod názvom Veľká potreba, nájdeme tiež na novinke Nechoď proti noci. Branislav Burger (kontrabas, spev), Ladislav Ďurko (gitara, syntetizátor, mandolína, spev), Vladimír Mrázko (bicie, perkusie) a Martin Šútovec (bendžo, banjitar, mandolína) pripravili jedenásťpiesňový album v snahe nielen zaujať, ale hádam aj pobaviť. Výsledný efekt je miestami rozporný: niekedy sa to podarilo, napríklad v krikľavom syntetizátorovom besnení v závere piesne Do dna, v ktorej počuť aj vysamplovanú rozhlasovú správu o vodných stavoch.
Premrštené pokusy o ozvláštnenie dvoch ľudových balád vystrihnutých z čítanky však zlyhali. Okrem nich si Tu v dome požičali aj ďalšie štyri texty, zapáčila sa im napríklad Modlitba od Christiana Morgensterna alebo Jaroslav Seifert a jeho Píseň novoroční. Tá je so svojím minimalizmom jedným zo svetlejších a nápaditejších momentov.
Z jedenástich piesní sú tri autorské: Do dna, Interludium II. a Proti noci. Najvýraznejšie sú na nich Ďurkove texty, väčšinou zasnívané, miestami až komicky avantgardné (Ku stopám odvčera/pridávam dnešné/jablká oberám/a sú mi smiešne/jablone v zákrytoch/na ruky voda).
Album Nechoď proti noci ponúka prechádzku kombinovanými, a pravdepodobne až prekombinovanými zvukmi a žánrovými fúziami. Kapele nerobí problém odraziť sa od folku s hojnými prímesami ľudoviek k elektronickým úletom, ktorým sekunduje bendžo či kontrabas. Spokojní budú azda tí poslucháči, ktorých tešia netradičné veci, aj keď tu musia tolerovať, že nie vždy sú dotiahnuté do zdarného konca.
Fanúšikov art-dizajnu poteší pekný booklet z dielne Šútovca. Z kresieb a textov svetielkuje humor, ktorý vyrašil zo spleti tradičných klišé. Úsmevná je prítomnosť Rudolfa Schustera medzi tými, ktorým kapela ďakuje.
Tu v dome vás zaujmú a súčasne unavia, vyčerpajú tak, že si budete musieť od hudby na chvíľu oddýchnuť. „Slovenský folk sa týmto počinom dostáva tam, kde nikdy nechcel byť," vyjadril sa o cédečku samotný Martin Šútovec a vystihol rozpaky, do ktorých sa ponoríte, keď si album prvýkrát celý vypočujete. Je na vás, či mu dáte viac šancí.
MATEJ LAUKO
