Európske galérie ponúknu osvedčené mená: Kandinskij, Brancusi, Rembrandt, Dubuffet, Monet, Miró

Tohto roku výtvarnú Európu nečakajú veľké výstavné prehliadky typu benátskeho Bienále, Documenty v Kasseli alebo mladého umenia Manifesta, a tak sa divácke magnety sústredia najmä do galérií.

Najväčšie z nich aj v tomto roku ponúknu osvedčené mená. Kandinskij, Brancusi, Rembrandt, Dubuffet, Monet, Miró. Patria k najžiadanejším artiklom na svetových aukciách a ich mená spoľahlivo zaplnia výstavné siene a vykryjú tak astronomické poistky.

Preťahovanie o návštevníkov

„Minulý rok sme začali s diváckou klasikou," hovorí riaditeľ múzea Lentos v Linzi Peter Baum. „Hneď prvou výstavou sme museli návštevníkom dať obraz toho, čo od nás môžu v budúcnosti očakávať. V súčasnosti je to výstava Paríž 1945 - 1965, ktorou pokračujeme v čo najatraktívnejšej ponuke pre ľudí. Múzeum bez divákov je mŕtve."

Posledná veta je zaklínacou formulkou všetkých galérií, ktoré v Európe niečo znamenajú. A preto robia všetko pre to, aby siene boli plné. Voľne parafrázujúc riaditeľku viedenského Kunstfora Ingried Bruggerovú, výstavy sú o biznise, ale aj o kvalite. „Kvalita jednoducho musí byť prítomná," hovorí Ingried Bruggerová. „A je to jedno, či je to Picasso alebo impresionisti. Keď umenie osloví, výstavná sieň sa naplní. A to je náš cieľ. Aspoň raz do roka pripravujeme magnet, ktorý musí potvrdiť našu pozíciu vo svete - to znamená zotrvanie v prvej desiatke najnavštevovanejších výstavných siení. Musí to byť výpravné a najmä, musí to byť meno. Nemôžeme si dovoliť robiť výstavy, na ktoré sa nechodí, ale to neznamená, že sa kĺžeme po vkuse divákov."

Kunstforum stavia na ikonách umenia 20. storočia a o diváka sa bije najmä s rekonštruovanou Albertinou, ktorá stavia svoj program skôr na staršom umení. Kunstforum má v súčasnosti hviezdu pop artu Roya Lichtensteina, neskôr nasadzuje priekopníka abstrakcie Vasilija Kandinského. Albertina zase po megaúspešnom Albrechtovi Dürerovi vytiahla v súčasnosti kolektívnu expozíciu od Gustava Klimta po Paula Kleea a neskôr má pripraveného Rembrandta.

Všade budú fotografie

Praha zase stavila na fotografiu. V Galérii Rudolfinum v stredu sprístupnili rozsiahlu výstavu Česká fotografia 1840 - 1950, ktorá prináša príbeh českej fotografie v novom prístupe. Kurátor Jaroslav Anděl sa snažil, aby divákovi predstavil čo najmenej známe práce. A to aj od tvorcov, ktorých diela verejnosť pozná. Riaditeľ Galérie Rudolfinum Petr Nedoma je známy svojimi netradičnými pohľadmi a vo svojich expozíciách nekladie obmedzenia výtvarným disciplínam.

„Náš záber je široký - má tu miesto fotografia Číny, ale aj súčasné britské umenie. Snažíme sa divákom prezentovať umenie v najväčšom spektre, ale aj na požadovanej úrovni. Ak sa však pýtate, na čo ľudia najviac chodia - tak jednoznačne na známe osobnosti. V tomto smere bol v poslednom období bezkonkurenčný Mikuláš Medek."

Ďaleko nie je ani do Budapešti. Tam opäť čaká výpravná klasika - impresionista Claude Monet.

Top 10 v európskych galériách 2004