FOTO - ARCHÍV
Dokonale ladil so svetom dlhých cigár, naleštených limuzín a nenútenej konverzácie. Cary Grant, prudko elegantný anglický džentlmen s neodolateľnou jamkou na brade, kraľoval filmovému plátnu v zlatých časoch Hollywoodu. Svojím jedinečným štýlom spojil noblesu s humorom a pomohol vzniknúť žánru bláznivej komédie. Od jeho narodenia uplynie v nedeľu 100 rokov.
Bol vysoký, tmavý a pekný. Pod jeho uhladenými mravmi sa však skrývala tichá rezervovanosť, istý chlad, ozývajúci sa vo všetkých 72 filmoch, kde hral. Jeho filmové partnerky sa častejšie usilovali o neho než naopak. To všetko tvorilo značku Cary Grant, ktorá bola starostlivým výrobkom muža menom Archibald Leach.
„Imidž, ktorý si vymyslel v polovici 30. rokov, bol stvorený z jeho fantázií, z toho, čím chcel byť od začiatku," písali o ňom. A na začiatku nebolo ani stopy po noblese a uhladenosti.
Na detstvo malého Archieho v tmavých uličkách anglického Bristolu padol najtmavší tieň, keď mal deväť rokov. Raz prišiel domov zo školy a povedali mu, že matka odišla k moru. Už sa nevrátila. Až po dvadsiatich rokoch zistil, že bola v ústave pre duševne chorých. „Hranie som si vybral, pretože som chcel cestovať. Bristol bol veľký prístav s množstvom lodí, ktoré vozili ľudí do celého sveta. To ma bavilo."
V štrnástich utiekol zo školy k varietnému divadlu Boba Pendera. Naučil sa pantomíme rovnako ako akrobacii a kočoval s divadlom. V júli 1929 ho vybrali medzi osem Penderových chlapcov, čo zamierili do Ameriky. Ich predstavenie s názvom Good Times sa hralo spolu 456-krát, čo poskytlo Archiemu čas na aklimatizáciu. Do Británie sa už nevrátil. Vystupoval v malých divadlách, ako „dlháň" pochodoval na dvojmetrových chodúľoch v newyorskom zábavnom parku. Dostal angažmán v muzikálovom divadle na Broadwayi. Noviny písali o „driečnom mladom Angličanovi, ktorého meno si treba pamätať."
Do Hollywoodu vstúpil v roku 1932 triumfálne. Hneď v prvom roku natočil sedem filmov, i keď v nich hral len malé úlohy. Zato však s veľkými hercami, ako bola Marlene Dietrichová v Plavovlasej Venuši. To už z neho bol Cary Grant. „V Hollywoode sa objavil nový herec typu Clarka Gablea, šarmantný anglický elegán a silná herecká osobnosť," písali.
Keď mu v roku 1937 vypršala zmluva so spoločnosťou Paramount, stal sa nezávislým a vyberal si filmy sám podľa scenárov. V úspešných bláznivých komédiách vždy vystupoval s noblesou šľachtica. „Každý chce byť Cary Grant. Dokonca i ja chcem byť Cary Grant," vyhlásil svojho času. Po jeho boku defilovali hollywoodske krásky, on sám však najviac obdivoval Grace Kellyovú: „Bola to najúžasnejšia herečka, s akou som kedy pracoval. Mala myseľ ostrú ako britva a vedela sa dokonale uvoľniť." Vo filme Chyťte zlodeja (1955) Alfreda Hitchcocka s ňou mal dovolené improvizovať časti dialógov.
Veľmi úspešný bol i iný Hitchcockov film, Na sever severozápadnou dráhou (1959) s legendárnou scénou, v ktorej Grant uteká kukuričným poľom pred nízko letiacim vrtuľníkom. V romantickom trileri Šaráda (1963) s Audrey Hepburnovou („zaujímalo by ma, ako dostaneš holiacu britvu do tej jamky na brade," ukazuje Audrey prštekom v jednej scéne) si náhle začal pripadať príliš starý.
S herectvom skončil, keď mal 62 rokov. „Už ma to nebavilo." A stal sa otcom. S Dyan Cannonovou, ktorá bola o 36 rokov mladšia, mal dcéru Jenifer, svoje jediné dieťa. To už mal za sebou tri nepodarené manželstvá. To štvrté s Cannonovou tiež vydržalo len tri roky. Najdlhšie žil so svetlovlasou kráskou Betsy Drakeovou, ktorú spoznal na palube parníka Queen Mary cestou z Anglicka do USA. Kvôli nej na dva roky prestal filmovať a spoločne oboplávali svet. Lenže potom prepadol depresiám, ktoré sa skončili rozvodom v roku 1962. Betsy ho obvinila z „duševného týrania" a nazvala „surovcom, násilníkom, narkomanom a sukničkárom."
Napriek tomu sa oženil piatykrát, s redaktorkou Barbarou Harrisovou, ktorá bola o päťdesiat rokov mladšia. „Väčšiu časť života som kolísal medzi Archiem Leachom a Carym Grantom, ani jedným som si nebol istý a o oboch som pochyboval," priznal raz. Zomrel 19. novembra 1986 na srdcový záchvat. Nemal žiadny pohreb a jeho popol bol rozptýlený v Kalifornii. Presne tak, ako si to prial.
JITKA BOJANOVSKÁ, čtk
V utorok - Mierová konferencia
po I. svetovej vojne
Autor: JITKA BOJANOVSKÁ, čtk
