Reklama na ľudí útočí doslova na každom kroku. Nemusí byť však vždy všetko pravda, čo hlása. Brániť sa možno podaním sťažnosti, ktorú môže podnietiť ktokoľvek. ILUSTRAČNÉ FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Reklama dokáže ovplyvniť človeka viac, ako by si sám myslel, a prinútiť ho, aby si vec kúpil, hoci to neplánoval. „Reklama je prepracovaná veda využívajúca aj psychológiu, stačí len zlomok sekundy v šote, ktorý podvedome človeka ovplyvní," upozorňuje Marta Černá z Fóra spotrebiteľa. Keďže ide o silný marketingový nástroj, o to viac si treba dať pozor na tú klamlivú.
Podľa Marty Černej sa možno najlepšie proti reklame brániť tak, že jej nebudeme veriť. „Ľahšie, ako bojovať proti klamlivej reklame, je zvyšovať právne povedomie ľudí," tvrdí Černá.
O to ťažšie je dokazovať, že reklama ľudí klame. „Šoty neobsahujú vyslovené klamstvá, často však len polopravdy a tie sa dokazujú najťažšie," myslí si Černá.
Reklamu aktívne sleduje Rada pre reklamu. Minulý rok prešetrila 48 prípadov, z ktorých 14 uznala, že sú v rozpore s etickým kódexom, ktorý sa zaviazali dodržiavať najväčší objednávatelia reklamy. Mnohé podnety podávajú konkurenčné firmy. Známy je prípad medzi mobilnými operátormi Eurotelom a Orange okolo televízneho šotu na program 20+20 Viac. Orange vtedy poukazoval na to, že neuvedením úplných informácií o produkte Eurotel porušil etický kódex a reklama tým nebola pravdivá. Rada pre reklamu dala Orange za pravdu.
Neuvedenie úplných informácií býva častou chybou reklám. To je dôvod, aby rada pre reklamu rozhodla v jej neprospech. „Väčšinou však už v priebehu posudzovania dochádza k náprave a do reklám sa údaje doplnia," povedala Zuzana Šangalová, výkonná riaditeľka Rady pre reklamu. Bolo to tak aj prípade VÚB banky a mnohých iných, ktorá avizovala bezplatnú infolinku, hoci bezplatná bola len z pevnej linky.
Skúmanie nezačína rada len z vlastnej iniciatívy, ale mnohé podnety pochádzajú aj od obyčajných ľudí. „To, že aj laická verejnosť sleduje pravdivosť a etickosť reklamy, dokazuje rastúci počet podnetov," zdôraznila Šangalová. Kým v roku 2002 prešetrila rada 28 prípadov, ich počet počas minulého roku sa takmer zdvojnásobil.
Rozhodnutie Rady pre reklamu však nemá nijaký záväzný dosah. „My len odporúčame Rade pre vysielanie a retransmisiu a zadávateľovi, aby reklamu stiahol, nemáme však v právomoci takúto reklamu zakázať," vysvetľuje Šangalová.
Zakázať reklamu a vymerať pokutu má však právo Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá má na starosti dozor nad pravdivosťou reklamy.
„Podnet, že nejaká reklama klame, môže dať ktokoľvek," informovala hovorkyňa obchodnej inšpekcie Danuša Krkošová. „Ak sa tento podnet posudzuje, objednávateľ reklamy je povinný na požiadanie inšpekcie predložiť dôkazy o pravdivosti vecných údajov do 15 dní. Ak ich nepredloží, reklama sa považuje za klamlivú," dodala.
Kto má kontrolovať reklamu
* Štátna veterinárna a potravinová správa,
* Štátny ústav pre kontrolu liečiv,
* Štátny ústav pre kontrolu veterinárnych liečiv,
* Slovenská obchodná inšpekcia,
* Rada pre vysielanie a retransmisiu,
* Rada pre reklamu (samoregulačný orgán).
Aké sú sankcie
Ak dozorné orgány zistia, že nejaká reklama propagujúca výrobok, ktorý spadá do rozsahu ich kontroly, je v rozpore so zákonom o reklame, môžu:
* zakázať šírenie reklamy alebo jej časti,
* rozhodnúť o povinnosti zverejniť rozhodnutie, že reklama je v rozpore so zákonom v masmédiách,
* vyrubiť pokutu až do výšky 5 miliónov korún (podľa závažnosti porušenia, alebo ak ide o jeho opakované porušenie).
Čo reklama nemôže?
* byť klamlivá, skrytá alebo porovnávacia,
* zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
* prezentovať produkty, ktorých výroba, predaj, poskytovanie alebo používanie sú zakázané,
* obsahovať čokoľvek, čo znevažuje ľudskú dôstojnosť, uráža národnostné cítenie alebo náboženské cítenie, ako aj akúkoľvek diskrimináciu na základe pohlavia, rasy a sociálneho pôvodu,
* propagovať násilie, vandalizmus alebo vulgárnosť a navádzať na protiprávne konanie.
* prezentovať nahotu ľudského tela pohoršujúcim spôsobom,
* prezentovať produkty poškodzujúce životné prostredie a zdravie, bez toho, aby sa na to výslovne neupozornilo,
* prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov,
* využívať podprahové vnímanie.
* obsahovať priamo výzvu maloletým osobám, aby nabádali rodičov alebo iné osoby na nákup produktov.
Zdroj: Zákon o reklame
