Bratislava 15. januára (TASR) Členstvo Slovenska v Európskom hospodárskom priestore po 1. máji 2004 prinesie štátnemu rozpočtu dodatočný ročný príjem asi 14,5 milióna eur, teda takmer 600 miliónov Sk. Vyplýva to z uzavretej dohody medzi Európskou úniou a pristupujúcimi krajinami na jednej strane a tromi štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú súčasťou tohto spoločného priestoru. Nórsko, Island a Lichtenštajnsko budú totiž platiť do pokladnice únie ročne dovedna viac ako 230 miliónov EUR, ktorých podstatná časť sa použije na podporu nových členských krajín.
Informoval o tom minister zahraničných vecí SR Eduard Kukan na zasadaní hospodárskeho výboru parlamentu. Výbor odporučil plénu Národnej rady SR schváliť dohodu o účasti Slovenskej republiky v Európskom hospodárskom priestore.
Podľa dokumentu podpísaného v októbri a novembri minulého roku budú všetky tri krajiny EZVO odvádzať do Bruselu počas piatich rokov 120 miliónov eur ročne, ktoré sa rozdelia medzi 10 pristupujúcich krajín a tri najmenej rozvinuté štáty EÚ Grécko, Španielsko a Portugalsko. Samotné Nórsko bude navyše platiť ročne ďalších 113,4 milióna EUR, ktoré si rozdelí len nových desať členov. Z týchto súm bude mať Slovensko nárok na podiel vo výške 5,39 %, resp 6,7 %. Za celých päť rokov tak získa takmer 3 miliardy Sk.
Dohodu o Európskom hospodárskom priestore podpísali členské štáty oboch zoskupení EÚ a EZVO v máji 1992, platiť začala v roku 1994. Rokovania o pristúpení desiatich budúcich členov únie sa začali v januári minulého roku. Tento proces však niekoľko mesiacov blokovalo Lichtenštajnsko, ktoré vznieslo majetkové nároky a požiadavku na diplomatické uznanie zo strany Českej republiky a Slovenska. Keď obe krajiny dali najavo, že nie sú ochotné spájať tieto otázky s pripravovanou dohodou, alpské kniežatstvo od obštrukcie upustilo.
Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie dnes vyjadril súhlas aj so slovensko-maďarskou zmluvou o hraničnom vybavovaní v cestnej, železničnej a vodnej doprave. Zmluva umožní urýchliť hraničné vybavovanie do času pristúpenia oboch krajín k Schengenskej dohode. Upravuje právomoci kontrolných orgánov, ich súčinnosť a právne postavenie na území druhej zmluvnej strany.
