Oslo 4. októbra (TASR) - Nobelova cena za mier oslávi tento rok svoju storočnicu v tieni septembrových teroristických útokov na USA a v pozadí ešte neurčitej, no bezpochyby násilnej americkej odvety.
Hoci sa v krízových obdobiach, napríklad v čase prvej a druhej svetovej vojny, toto prestížne ocenenie neudeľovalo, Nórsky Nobelov inštitút sa napriek súčasnej situácii vo svete rozhodol uskutočniť oslavy storočnice, ktoré vyvrcholia slávnostným odovzdaním ceny 10. decembra v nórskej metropole Oslo.
Podľa slov Josepha Rotblata, ktorý získal Nobelovu cenu za mier v roku 1995, je potrebné cenu udeliť aj napriek blížiacej sa americkej odvete. Rotblat odmietol paralelu dnešnej situácie s druhou svetovou vojnou, pretože "vojna vtedy naozaj prebiehala."
Vyhlásenie tohtoročného laureáta Nobelovej ceny za mier sa očakáva 12. októbra, pričom mu budú predchádzať vyhlásenia víťazov za medicínu, fyziku, chémiu, ekonómiu a literatúru.
Nobelova cena za mier sa napriek svojej tradícii a prestíži stretáva takmer od počiatku s kritikou. Jej zakladateľ Alfred Nobel (1883-1896), švédsky priemyselník a vynálezca dynamitu, vo svojom testamente stanovil, že cena za mier sa má udeliť tým, ktorí "pracovali pre bratstvo ľudstva, za zrušenie alebo zníženie stálych armád a za organizovanie a podporu mierových kongresov".
Laureátov z rokov 1901-1905 možno označiť za ideálnych predstaviteľov Nobelovej definície, všetci pracovali pre dve vtedajšie mierové organizácie - Medzinárodný mierový úrad a Medziparlamentnú úniu.
V roku 1906 však verejnosť po prvý raz spochybnila rozhodnutie Nórskej Nobelovej komisie, keď cenu získal americký prezident Theodore Roosevelt za vypracovanie mierovej zmluvy medzi Ruskom a Japonskom. Roosevelt, ktorý viedol americké vojenské operácie v Karibskom mori, sa totiž nezhodoval s obrazom "apoštola mieru".
Komisia však udelením ceny Rooseveltovi naznačila, že cena za mier sa má udeľovať predovšetkým za konkrétne politické či humanitárne diela a nie za nereálny idealizmus.
Kritík na adresu komisie pribúda aj v súčasnosti - podľa mnohých kritikov boli niektoré jej voľby v posledných desaťročiach "predčasné či škandalózne".
Ako príklad "škandalózneho" udelenia Nobelovej ceny za mier sa často uvádza rok 1973, kedy ocenenie získal bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger spolu so severovietnamským diplomatom Le Duc Thom za vietnamskú mierovú zmluvu. Vietnamec cenu odmietol, kým Kissinger pokračoval v rozširovaní vojny na juhovýchode Ázie.
Na zozname "predčasne" udelených cien zase figurujú mená palestínskeho vodcu Jásira Arafata, izraelského premiéra Jicchaka Rabina a ministra zahraničných vecí Šimona Peresa za mierové snahy na Blízkom východe, či mená severoírskych politikov Johna Huma a Davida Trimbla za hľadanie mierového riešenia severoírskeho konfliktu.
Podľa vyhlásenia Steina Toennessona, riaditeľa Inštitútu pre výskum mieru v Oslo, by Nórska Nobelova komisia mala tento rok zvoliť osobnosť, ktorá "spája". Toennesson vyjadril osobné presvedčenie, že jubilejné sté ocenenie získa Kofi Annan "predovšetkým pre svoje kvality, ale aj z dôvodu súčasnej medzinárodnej krízy".
Okrem Kofiho Annana sa hovorí o veľmi sľubnej kandidatúre Medzinárodného trestného tribunálu, o bývalom americkom prezidentovi Jimmym Carterovi, japonskom historikovi Saburovi Ienagovi, izraelskom atómovom technikovi Mordechajovi Vanumovi, ale i o Medzinárodnej futbalovej federácii a Červenom kríži, ktorý prostredníctvom svojho zakladateľa Jeana Henriho Dunanta získal ocenenie práve pred sto rokmi.
