Utorok, 2. marec, 2021 | Meniny má AnežkaKrížovkyKrížovky

Aké NATO prevzal Scheffer

Nový rok priniesol nového generálneho tajomníka pre NATO. Žoviálneho a kontroverzného Škóta Georgea Robertsona vystriedal suverénne, ale zdržanlivo pôsobiaci holandský diplomat Jaap de Hoop Scheffer. Vie sa o ňom, že holduje behu a má rád kabaret. Hovorí


Jaap de Hoop Scheffer ešte ako holandský minister zahraničia diskutoval vlani na Prešovskej univerzite o vstupe Slovenska do Európskej únie. V pozadí minister zahraničia Eduard Kukan. FOTO - ČTK



po anglicky, nemecky a po francúzsky takmer rovnako plynule ako rodnou holandčinou. A to sa mu zíde, pretože NATO je dnes babylonom názorov na základné otázky vojny a mieru.

Aliancia, kde pán Scheffer 5. januára prebral kormidlo, je dnes úplne iná ako tá, ktorá vzišla z posledného summitu v Prahe pred piatimi rokmi. Vtedy boli operácie mimo Európy prakticky tabu, dnes NATO vedie misiu v Afganistane a pomáha Poľsku v Iraku. Aliancia sa vtedy takmer vôbec nezaoberala terorizmom či šírením zbraní hromadného ničenia; dnes sú to hlavné úlohy, pre ktoré NATO vytvorilo špeciálne jednotky rýchleho nasadenia. Georgeovi Robertsonovi sa podarila neľahká úloha - presvedčiť spojencov o potrebe reagovať na nové hrozby a nové medzinárodné prostredie aspoň čiastočne.

Spojenci stále nie sú zajedno v dôležitých „detailoch": kedy použiť silu, ako, proti komu a na základe akých kritérií. To sa týka hlavne citlivej otázky vojenských operácií proti jadrovým a biologickým zbraniam, nie nepodobným vojne v Iraku. V princípe všetkých 19 (čoskoro 26) členov súhlasí, že občas bude treba použiť silu proti teroristickým skupinám či krajinám, ktoré sa pokúšajú získať zbrane hromadného ničenia. Ale vojna v Iraku jasne poukázala na problémy: dá sa veriť spravodajským službám, že ich uzávery sú podložené faktami? Ak áno, tak koho službám? Americkým? Francúzskym? Nemeckým? A kto rozhodne, kedy by ešte fungovala diplomacia, a kedy už musia prehovoriť zbrane? A ak už zakročiť, tak len proti samotným zbraniam či aj proti režimom, ktoré ich vyvíjajú? Od čias invázie Iraku už síce nastal určitý pokrok k zhode, ale stále nie dosť na to, aby zaručil spoločný postup v prípade budúcej krízy.

Čo sa vie o Schefferovom postoji? Holandsko je tradične proatlantické v tom zmysle, že vníma USA a Kanadu ako nedeliteľnú súčasť bezpečnosti Európy. Proatlantické však neznamená proamerické. Sám Scheffer vo funkcii ministra zahraničných vecí (2002-2004) pôsobil dosť neutrálne. Holandsko síce podporilo vojnu v Iraku, ale nepodpísalo známy otvorený list ôsmich šéfov vlád, ktorým sa Veľká Británia, Španielsko a šesť ďalších európskych krajín pridalo na stranu USA. Scheffer sa tak vyhol zatiaľ škaredej vnútroeurópskej hádke o obrane, čo mu zrejme zachránilo džob ako šéfovi NATO. Inak by ho totiž Francúzsko a Nemecko vnímali ako skompromitovaného.

To však neznamená, že nový generálny tajomník nemá vyostrené názory. V prednáške, ktorá sa uskutočnila už po jeho nominácii do funkcie, zdôraznil potrebu „ozbrojenej intervencie (proti šíriteľom jadrových a biologických zbraní) v situáciách, keď zlyhá prevencia". V diplomatickom lexikóne sa tak postavil bližšie k Veľkej Británii a USA, ako k pacifisticky naladenému Nemecku či Belgicku.

Kľúčom k úspechu nového generálneho tajomníka bude trpezlivá práca so spojencami - bude sa treba baviť o možných scenároch, krízach a očakávaných reakciách, a takto postupne vybudovať plnú podporu vlád a verejnosti pre nové misie NATO. Tu sa bude pánovi Schefferovi hodiť znalosť francúzštiny - práve Francúzsko často pláva proti prúdu; Paríž dlho oponoval snahám NATO rozšíriť pole pôsobnosti mimo Európy a do poslednej chvíle blokoval aj misiu v Afganistane.

V konečnom dôsledku bude ale Schefferovo pole pôsobnosti obmedzené. Šéfovia NATO sú skôr manažéri ako generáli; môžu sa pohybovať len v medziach prianí členských štátov. Otázky použitia sily proti šíriteľom zbraní hromadného ničenia si musia najskôr vyriešiť jednotlive vlády. O konečnej úlohe NATO v boji proti novým hrozbám bude rozhodnuté v Paríži a Washingtone, nie v Bruseli.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  2. Štúdium práva moderne, prakticky aj po anglicky!
  3. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  4. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť
  5. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  6. Štúdium ekológie, dizajnu či tech. inovácií je životný štýl?
  7. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  8. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  9. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  10. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  1. Korona zlacňuje elektroniku. Tento týždeň je až o 50 % lacnejšia
  2. WESTech je distribútorom Dell Technologies na Slovensku
  3. Petra Vlhová venuje svoju prilbu do súťaže pre Plamienok
  4. Denník SME spolu s knihou Rozhovory o ľudskom tele
  5. Skutočná vanilka a čokoláda. Čo robí potraviny kvalitnými?
  6. FVT orientovaná na modernú výučbu prepojenú s praxou
  7. 26 years of providing you with essential information
  8. AGEL spustil testovanie expresnými PCR testami
  9. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou
  10. Tieto farmy dávajú prácu domácim. A podporujú región
  1. 5 najčastejších dôvodov, pre ktoré sa v noci budíme 25 720
  2. Maldivy, Emiráty, Egypt z Bratislavy aj s poistením liečby COVID 14 202
  3. Dovolenka v Egypte: Vyskúšali sme, ako sa aktuálne cestuje 7 249
  4. 10 vecí, kvôli ktorým do banky už chodiť nemusíte 7 182
  5. Séria dvoch príloh: Angličtina nielen pre maturantov 6 745
  6. Žabka expanduje na západe krajiny, hľadá nadšených podnikateľov 6 639
  7. Volkswagen Tiguan: takto by malo vyzerať rodinné auto! 6 239
  8. Spoznajte Olomouc – univerzitné mesto a svoju budúcnosť 6 119
  9. Príbeh Patrika Tkáča a J&T, Lidl verzus Tesco a investičné tipy 6 043
  10. Telo v karanténe, jar a domácnosť, rozhovor s Denisou Dvončovou 5 357
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu