Slovensko sa pri skúmaní, aké sú medzinárodné tendencie v správaní stredoškolákov, mierne zhoršilo vari vo všetkých kategóriách – vo frekvenciách pitia, fajčenia či užívania drog, v opitosti, vo vnímaní dostupnosti ilegálnych drog, v klesajúcom veku a podobne. V kontexte celej Európy však nevyčnievame, lebo situácia sa za štyri roky negatívne posunula vo väčšine sledovaných štátov. Najčastejšie sme v strede tabuliek. Výnimkou je kategória pitia vína, kde dosahujú naši stredoškoláci spolu s Čechmi, Grékmi, Talianmi a so Slovincami najvyšší podiel.

Bezkonkurenčnou drogou je pre našich mladých alkohol. V roku 1995 napríklad každý štvrtý stredoškolák priznával jeho relatívne častú konzumáciu, v roku 1999 však už každý tretí. Kým pri chlapcoch bol nárast asi o 10 percent, enormný skok nastal pri dievčatách – až o polovicu! Tomuto trendu zodpovedá aj to, že sa zvýšil počet študentov, ktorí si sľubujú „kladné“ účinky alkoholu, a naopak, čoraz vyšší počet zase bagatelizuje jeho vplyv.

Pri nelegálnych drogách stúplo skoro dvojnásobne užívanie marihuany a opäť je väčší posun u dievčat. Nárast zatiaľ nie je pri nových syntetických drogách – amfetamínoch, LSD a extáze.

Vicepremiér Pál Csáky prišiel z konferencie v Štokholme, kde správu prezentovali, s podnetom vypracovať aj na Slovensku národný akčný plán boja proti alkoholu. „Malo by to ísť cestou osvety,“ povedal. Plán by sa mal v apríli, najneskôr v máji predložiť do vlády. Ako vzor poslúži podobný projekt vytýčený do roku 2005 na úrovni EÚ. Všeobecne sa odhaduje, že alkoholový problém „požiera“ tri až päť percent HDP. (ru)