Vigašova pec, v ktorej sa kúri drevom. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Predajcovia dreva na kúrenie tvrdia, že ľudia, ktorí ešte pred niekoľkým, rokmi kúrili výlučne elektrinou alebo plynom, sa vrátili k lacnejšiemu kúreniu drevom. Píla Muránsky v Uľanke pri Banskej Bystrici má vo svojom poradovníku čakateľov na bukové drevo plný už aj november. Dôvod je podľa ľudí jasný - drahými energiami by domy nevykúrili.
Približne štvrtina domov v obci Uľanka kúri tzv. vigašovými kotlami.
„V pohode s tým vykúrim celý dom. Musím priložiť tak štyrikrát za deň, ale kúri to dobre," hovorí Daniel Bédi. Jeden kotol však vyjde na 70-tisíc korún.
Obyvatelia dedín spália za zimu tak 20 až 25 metrov kubických dreva, záleží na veľkosti domu a toho, aká tuhá je zima. Doteraz kupovali meter dreva za približne 500, niekde aj za 600 korún. Podľa niektorých však ceny dreva stále stúpajú, takže očakávajú, že na budúci rok už meter môže stáť okolo 1000 korún.
„Za zimu spálim dreva za 12- až 15-tisíc korún a ešte stále ma to vyjde lacnejšie, ako keby som kúril elektrinou alebo plynom," hovorí Bédi.
Ľudia v dedinách v okolí Banskej Bystrice sa už dlhodobo vyrovnávajú so zvyšovaním cien energií. Väčšina obcí nie je plynofikovaná, a tak rodinné domy vykurujú elektrinou. Po postupnom znižovaní teploty v domoch väčšina ľudí už kúri kombinovane. Do rodinných domov sa vracajú pece na drevo a uhlie. Aj napriek tomu, že cena pevného paliva niekoľkonásobne stúpla, rodinné prepočty hovoria o úsporách 10 a viac tisíc korún ročne.
Dedinčania už prestali aj s prekurovaním domov a šetria. Teplotu v izbách temperujú na približne 20 stupňov Celzia, niektorí to skúšali aj s 19 °C. Starí ľudia v dedinách nemajú so znižovaním teploty v domoch problémy.
„Neznižujem teplotu. Vždy sme kúrili v kuchyni, tu sa varí, aj tu spím. V izbe kúrim len párkrát do roka," hovorí stará pani z Tajova pri Banskej Bystrici.
Problémom starších rodinných domov je zlá izolácia. Ľudia to vedia, ale na zatepľovanie či výmenu okien nemajú peniaze.
DANIEL VRAŽDA
