Na námestie Jicchaka Rabina v Tel Avive prišlo viac ako 100-tisíc osadníkov. FOTO - TASR/EPA
Židovskí osadníci považujú izraelského premiéra za zradcu: hovorí o zrušení niektorých osádĽudia zo židovskej osady Elkana na západnom brehu sa nikdy politicky neangažovali. Vždy volili pravicový Likud a Ariela Šarona považovali za oporu v nehostinnom svete ľavicových intelektuálov a západných liberálov, ktorí ich obydlia označujú za domy okupantov.
V pondelok však poctivo nasadli do autobusov, zaplatili konzumné v hodnote 30 šekelov (220 korún) za dospelého a 15 šekelov za dieťa a vydali sa robiť revolúciu. Šaron je pre nich teraz zradcom a zapredancom.
Knesset totiž schválil jeho program pre prípad, že zlyhá mierový plán pre Blízky východ - cestovná mapa. Výsledkom Šaronovho plánu by bolo zrušenie viacerých židovských osád na palestínskych územiach.
Šaron však v pondelok vo svojej reči v Knessete zrušenie osád nespomenul ani raz. Vedel prečo. Na Rabinovom námestí v Tel Avive sa totiž zhromaždilo viac ako 100-tisíc nahnevaných osadníkov. Zväčša jeho voličov.
Ojojoj, my sa nevzdáme
Celý minulý týždeň bola Elkana oblepená plagátmi agilného rabína Feuermanna. Miestni mu hovoria Che Guevara. Muž v slnečných okuliaroch, rozcuchanou bradou, modlitebnými remienkami okolo do päste zovretej statnej ruky vyzerá ako rocková hviezda vyzývajúca publikum, aby zopakovalo refrén nejakej poriadne drsnej piesne.
Spieva počas celej cesty na demonštráciu. Stále opakuje židovské: „Ojojoj, ojojoj, my sa nevzdáme." Ostatní spievajú s ním, deti, ktorých je tam väčšina, plačú a oblievajú sa džúsmi. Ženy klebetia o novej susedke, ktorej príliš vytŕčajú vlasy spod klobúka, muži politizujú.
„Ide sa najprv do Jeruzalema, tam sa pomodlíme a otočíme na Tel Aviv," hovorí rabín do mikrofónu. Niektorí v autobuse vyťahujú modlitebné knižky a začnú sa kolísať.
„Modlitba nepomôže, chce to poriadnu politickú kampaň, nové voľby a naše víťazstvo," hovorí Matitjahu, aktivista pravicovej náboženskej ministrany Jednotná Tóra judaizmu. Ostatní sa smejú „s dvoma kreslami v Knessete ste akurát tak do počtu."
Šofér autobusu zapol rádio. Keď sa ozve meno Šaron, po autobuse sa rozbehne zborové Búúúúú. Pridávajú sa aj deti. Je to zábavné. Rabin vyzýva na dôstojnosť, ale keď si sadá na miesto, utrúsi: „Tak mu treba."
Myslime na tých, čo to stihli
Keď sa autobus blíži k Jeruzalemu, zapadá slnko. Je čas zastaviť a modliť sa. Modlí sa dlho a spevavo. Muži, ktorí sa pomodlili, si sadajú do autobusu. Na Rabinovo namestie v Tel Avive sa však už nedostanú. Všade sú zápchy a plno policajtov.
„Mali sme prísť skôr a obsadiť si miesto," hovorí učiteľka Avital. Rabín Feuermann medzitým vyzýva mužov, aby sa pochytali za ruky a mysleli na tých, čo sú na námestí. Muži urobia kruh a spievajú: „Ojojoj, my sa nevzdáme."
Cestou domov dojedia jedlo, čo si zaplatili, niekoľkokrát „zabúkajú" na Šarona a presviedčajú samých seba aj svojich susedov, že ich nezrušia.
JANA MIKUŠOVÁ, Jeruzalem
