
Hlavného vojenského prokurátora Dobroslava Trnku (40) zvolil parlament za generálneho prokurátora hneď, ako dosiahol potrebný vek. Hlasovala zaňho opozícia aj koalícia. Do úradu nastúpi prvého februára. Jeho úrad vyšetruje nelegálne odpočúvanie denníka SME, v minulosti sa zaoberal kauzou odpočúvania americkej ambasády alebo prípadom bývalého šéfa ŠtB Alojza Lorenca. Na Generálnej prokuratúre DOBROSLAV TRNKA chystá personálne zmeny a zamestnať chce aj nového hovorcu.
Ste vojak. Musíte kvôli funkcii generálneho prokurátora odísť do civilu?
„Áno musím, generálny prokurátor nemôže byť v uniforme. Odchádzam k 29. februáru, vo februári budem mať prerušený pomer profesionálneho vojaka. Je mi to ľúto."
Aký bol súboj o generálneho prokurátora? Bol to vôbec súboj?
„Pre mňa nie. Každý z nás splnil zákonom stanovené podmienky a mohol sa o tento post uchádzať."
Nestali ste sa generálnym prokurátorom zo dňa na deň?
„Stalo sa to voľbou. Prekvapila ma vysoká účasť poslancov, ale dalo sa to predpokladať, lebo predtým sa rozhodovalo o rozpočte. Výsledok ma prekvapil."
Pred voľbou sa hovorilo o rôznych politických kupčeniach, aj o tom, že starý generálny prokurátor politikom z KDH hovoril, že Pavla Ruska možno obviniť - vraj, stačí ak navrhnú jeho opätovnú kandidatúru. Pocítili ste vy nejaké tlaky?
„Na to sa musíte spýtať pána Hanzela. Ja som žiadne rokovania s politikmi na takéto témy nemal. Debatoval som so všetkými predsedami politických strán, mal som malý rozhovor aj s pánom Mečiarom. Neboli mi kladené žiadne podmienky, kde by som bol viazaný svojimi budúcimi rozhodnutiami vo funkcii."
O čom ste debatovali s predsedami strán?
„V prvom rade ma oslovil pán Šimko. Potom som sa v rámci rokovaní v parlamente stretol so všetkými, ale tam všetci boli spolu."
Čiže išlo len o jedno stretnutie?
„Áno. Kládli otázky na môj profesionálny život, moje predstavy, ale nebola tam ani od jedného žiadna podmienka na politické rozhodnutie nejakej kauzy."
Kedy vás Ivan Šimko oslovil?
„Presne si nepamätám, ale asi dva alebo tri týždne pred voľbou."
Vedeli ste v čase, keď ste obviňovali troch príslušníkov SIS zo zneužívania právomocí verejného činiteľa, že budete kandidovať?
„Nie."
Ich obvinenie teda nebolo len taktickým krokom.
„Túto kauzu nemožno vôbec spájať s mojou voľbou. Vylučujem to."
Súhlasíte, že kauza vám pomohla?
„Vy si myslíte, že je to pre mňa nejaké víťazstvo? Ja si to nemyslím."
Môžete teda povedať, že obvinenie nebude zrušené?
„Určite to môžem povedať."
Pred niekoľkými týždňami vypovedal na prokuratúre exriaditeľ SIS Mitro. Rozšíri sa obvinenie aj naňho?
„Kauzu ani Mitrovu výpoveď nemienim cez médiá komentovať."
Traja príslušníci SIS sú obvinení, že nezabránili nelegálnemu odpočúvaniu. Mitro ešte vo funkcii tvrdil, že si dal urobiť audit, a vyšlo mu, že SIS určite nelegálne neodpočúva. Nevyplýva z toho, že o probléme vedel?
„Prezumpcia neviny platí aj u tých, voči ktorým sme vzniesli obvinenie. To, čo hovoríte, je predmetom vyšetrovania."
Myslíte si, že dokážete aj samotné nelegálne odpočúvanie?
„Nevylučujem, že sa to celé môže zmeniť aj na iný trestný čin."
Je pravda, že sa traja obvinení nepodrobili skúške na detektore lži?
„Nemohli sa. V čase, keď sme skúšali niektorých príslušníkov SIS na detektore lži, oni už neboli v služobnom pomere. Navyše, skúšku možno vykonať iba s ich súhlasom."
Aj dnes ste rokovali s riaditeľom SIS Pittnerom. Hovoríte, že sa vám so SIS dobre spolupracuje. SIS však stále vylučuje, že by niekedy nelegálne odpočúvala a hovorí, že išlo o technickú poruchu.
„SIS to nevylučuje. Vyjadrenia idú cez hovorcu. Môžu sa vyjadrovať len tak, ako im to umožňuje zákon, a tak, aby nevyzradili štátne tajomstvo. Ich vyjadrenia sú pre mňa v poriadku. S vyjadreniami, ktoré hovorca dáva navonok, súhlasím, lebo otázky, ktoré mu kladú novinári, sú v 90 percentách kladené s neznalosťou veci. Novinári nevedia, ako služba funguje, a pod všetkým zosobňujú iba kauzu odpočúvania, a je neprípustné, aby sa takto k službe správali."
Vy tvrdíte, že v SIS sa nelegálne odpočúvalo, SIS tvrdí, že išlo o technickú chybu. Nie je to rozpor?
„Je to, samozrejme, rozpor. Oni vychádzajú zo svojich zistení a my z výsledkov vyšetrovania. Výsledky sa odlišujú."
Ministerstvo spravodlivosti chce zaviesť nariadenie, podľa ktorého bude musieť prokurátor žiadať za určité trestné činy vždy rovnaký trest. Myslíte si, že sa tým zjednotí trestná politika štátu?
„Neviem, čo je to trestná politika štátu. Pokiaľ by to bolo tak, ako čítam v médiách, tak by som si myslel, že sa vraciame do polovice šesťdesiatych rokov. Takýto záujem asi minister Lipšic nemá. Ak chce niekto rekonštruovať prokuratúru, môže dať návrh v parlamente, zmeniť ústavné postavenie prokuratúry. Vnímam to tak, že minister chce podriadiť prokuratúru ministerstvu."
Nie je logické, aby za rovnaký zločin žiadal prokurátor rovnaký trest?
„Prečo by to mal robiť? Veď je oveľa jednoduchší spôsob - rekodifikácia trestného zákona. Sudca môže rozhodovať o vine aj o treste v danej sadzbe. Generalizovanie v takýchto prípadoch nie je namieste. Niektorý prokurátor v záverečnej reči navrhne trest dva roky, iný navrhne trest pri spodnej hranici a niektorý povie - navrhujem, aby bolo rozhodnuté spravodlivo. Ak sa chce zjednotiť trestná politika, nie je nič jednoduchšie, ako určiť v trestnom zákone konkrétny trest za ten - ktorý trestný čin."
Lipšic tiež navrhuje, aby vláda alebo ktorýkoľvek minister mohol požiadať generálneho prokurátora o stanovisko k hociktorej kauze.
„Trestné zákony jednoznačne kvalifikujú orgány činné v trestnom konaní - policajt, prokurátor, sudca. Nepoznajú ministra spravodlivosti, ministra vnútra - to sú správcovia úradov. Prečo by sa mali oboznamovať s jednotlivými trestnými vecami formou pokynovania generálnemu prokurátorovi?"
Ako vnímate, že napriek týmto rozporom medzi prokuratúrou a ministrom vnútra alebo spravodlivosti vás KDH volilo za generálneho prokurátora?
„S týmto nemám žiadnu dilemu. Dnes sú na týchto postoch predstavitelia KDH, na budúce voľby tam môže byť SMK alebo KSS, HZDS, hocikto. Keď prídu nové strany - lebo sú to stranícke posty - budeme čakať na ich zmeny a nástroje na presadzovanie trestnej politiky štátu? V 50. rokoch to bolo, prečítajte si dejepis, sú to veľmi nebezpečné pojmy."
Myslíte, že sa vzťah medzi generálnou prokuratúrou a spomenutými ministerstvami s vaším nástupom zlepší?
„Nebudem mať záujem ho zhoršovať. Čo sa týka boja proti kriminalite, organizovanému zločinu a korupcii, nemôže byť predsa môj záujem iný ako boj s týmito živlami a nastolenie poriadku. Tento záujem musí mať každý minister spravodlivosti aj minister vnútra, tam problém nevidím. Konflikty a problémy vznikli na inej báze. Ja nevidím ako konflikt to, že mám na riešenie kauzy Petra T. iný názor ako pán minister Palko."
Je podľa vás dobré, že podľa nového zákona špeciálny prokurátor nebude spadať pod právomoc generálneho prokurátora?
„Je to model, s ktorým som v takejto forme nesúhlasil, ale budem to rešpektovať. Nemám s tým problém."
Terajší úrad špeciálneho prokurátora...
„...s tým problém trochu mám."
... je známy najmä tým, že začína trestné stíhania vo veci alebo zastavuje citlivé kauzy. Mal byť úradom, ktorý bude najviac bojovať proti korupcii, ale nie je známa jediná kauza, ktorú by dotiahol do konca. Preveríte niektoré jeho rozhodnutia?
„Trestný poriadok umožňuje vydať takéto rozhodnutia. Nemám dôvod neveriť niektorým prokurátorom, ktorí sa jednotlivými vecami zaoberali, že rozhodli zákonne. Médiá však vytvárajú taký tlak, že sa tento úrad snaží niektoré kauzy zamiesť pod koberec."
A nie je to pravda?
„Myslím si, že nie. Vzhľadom na medializáciu niektorých vecí aj pre spokojnosť vlastnej duše, a aby som vedel seriózne odpovedať na otázky, si niektoré veci naštudujem a preverím ich."
Čo vám na úrade prekáža?
„Problém vidím v tom, že generálny prokurátor sa v týchto veciach stáva priamym rozhodujúcim v skutkoch. Keď rozhodne orgán na prvom stupni, v rámci opravných prostriedkov môže rozhodovať len generálny prokurátor. Ale generálny prokurátor podľa mňa nie je funkcia na to, že si domov zoberie 600-stranový spis, naštuduje si ho a potom rozhodne. To je podľa mňa zlé."
Sú kauzy, ktoré po nástupe do funkcie znovu otvoríte?
„Neviem, ktoré máte na mysli."
Napríklad predaj akcií VSŽ.
„Myslím si, že tam sa koná."
Trestné stíhanie bolo zastavené.
„Mám dojem, že sa opäť rozbieha. Nemám teraz bližšie informácie, ale budem musieť byť informovaný."
Do funkcie vás nominoval Ivan Šimko. Čo hovoríte na to, ako odišiel z ministerstva obrany?
„Myslím si, že je škoda, že nie je ministrom obrany. Ale to je všetko, čo môžem na adresu ktoréhokoľvek politika povedať. Nie som tu na to, aby som hodnotil politické dianie."
Šimko hovorí, že premiér zneužíva tajné služby, vy tajnú službu vyšetrujete. Čo si o tom myslíte?
„To je otázka, ktorá musí smerovať niekde inde."
Ani kauzu skupinka nechcete komentovať? So SIS a možno aj s nelegálnym odpočúvaním úzko súvisí.
„Kauza skupinka ide zatiaľ mimo mňa. Postup, ktorý pán premiér zvolil, bol nešťastný. Možno mal zvoliť razantnejší spôsob riešenia, a nie mediálny. Ale nepoznám pozadie kauzy."
Viete už povedať, aké zmeny po vašom príchode na generálnej prokuratúre nastanú?
„Viem, ale kým nebudem vymenovaný, tak ich nechcem zverejniť."
Vymeníte napríklad námestníkov generálneho prokurátora?
„Na týchto pozíciách problém nevidím, skôr niekde inde."
Čo bude s pánom Hanzelom?
„Pokiaľ viem, pán Hanzel chce zostať na Generálnej prokuratúre. Nemám dôvod neumožniť mu tam pracovať."
Ako radovému prokurátorovi?
„S najväčšou pravdepodobnosťou."
Nepočíta s nejakou funkciou?
„Nevyjadril sa, že by chcel zostať v nejakej riadiacej funkcii, takže som nad tým ani neuvažoval."
Ešte ako hlavný vojenský prokurátor ste podali sťažnosť na Najvyšší súd, keď obvodné súdy zastavili trestné stíhanie Alojza Lorenca. Boli ste presvedčený o jeho vine?
„Určite áno, inak by som si to nedovolil žalovať."
Dostal podmienečný trest. Ako ste rozsudok prijali?
„Navrhovali sme nepodmienečný trest. Je to právoplatné rozhodnutie súdu. Možno sa s niektorými rozhodnutiami súdov neviem vyrovnať, ale rešpektujem ich."
Čo hovoríte na to, že Lorenc teraz pracuje pre Pentu?
„Ja ho osobne pokladám za jedného z najinteligentnejších ľudí, či už v bývalej Česko-slovenskej alebo v Slovenskej republike. Každý, kto by po človekovi s takým rozhľadom a takými vedomosťami nesiahol a nezamestnal ho, je hlupák. Komu sa to podarilo, pred tým klobúk dole."
Prečo sa slovenské orgány nezaoberali skartáciou spisov ŠtB, ku ktorej došlo po roku 1989? Skúmali ste len Lorencovo prenasledovanie disidentov.
„Museli sme sa zaoberať tým, čo nám bolo odovzdané z Českej republiky. Boli sme viazaní určitými postupmi. Bol to veľmi zložitý proces, mám to presne spoznámkované, musel by som vám to čítať."
České úrady ale tvrdili, že za skartáciou stál Lorenc, ale že na Slovensku nebola ochota sa tým zaoberať.
„Je to dávno, všetko si nepamätám. Bola veľmi veľká korešpondencia s českou stranou, veľké problémy. Nebolo to vôbec jednoduché, vzniklo aj určité právne vákuum. Boli presne vyšpecifikované trestné činy, ktoré sme mohli prevziať a ktoré nie. Niektoré trestné činy spadali do takého obdobia, že nebolo možné ich stíhať. Bohužiaľ, musíte to brať ako daň demokracii."
Boli ste v komunistickej strane?
„Áno."
Prečo ste do nej vstúpili?
„Prijatý som bol v roku 1987. Ako kandidát som bol prijatý na vysokej škole. Vstup do strany mal vtedy veľmi prísne kritériá. Ľudia boli priamo vyberaní. Ja som nebol najväčší SZM-ácky líder, mal som dobré výsledky, nemal som problémy so sociálnym zázemím, nikam som sa nehrabal. Z môjho ročníka sme boli v strane asi pätnásti. Nemám s tým žiadny problém, 90 percent ľudí, ktorí sú dnes vo vysokých aj politických funkciách, bolo členmi strany. A dlhé roky - ja len rok aj niečo. Dokonca som mal zle za to, keď som nepodpísal protiakciu k Několik vět, lebo som žiadal, aby nám bolo Několik vět predložených, čo nebolo. Bol som potrestaný aj s terajším námestníkom generálneho prokurátora Košťálom."
Na Slovensku je aj medzi orgánmi činnými v trestnom konaní veľa korupcie. Prečo by ľudia mali veriť, že práve vy nezoberiete úplatok?
„Záleží na tom, či uveria. Neviem, akým spôsobom by som mal preukázať svoju nepodplatiteľnosť alebo ako by som mal predvídať, že ho v budúcnosti nezoberiem."
To by ste mohli vedieť, že ho nezoberiete.
„V mojej povahe nie je brať úplatky, nikdy som sa nad tým nezamýšľal. Nebudem špekulovať ako bývalý šéf NBÚ, že do akej miery by bol alebo nebol ochotný zobrať úplatok. Nemám ani taký okruh priateľov, ani spolužiakov, ani rodinu, kde by sme si takúto tému zvolili za niečo, čím by sme sa mohli aspoň desať minút zaoberať. Môžete skontrolovať moje majetkové priznanie teraz a po skončení funkcie."
O koľko sa vám zvýši plat?
„Veľmi nie. Zvýši sa mi o paušálne náhrady, ktoré patria generálnemu prokurátorovi, ale zase sa mi zníži o hodnostné, ktoré som mal ako vojak. Radovo sa mi zvýši možno o 5-tisíc korún."