Slovenská bežkyňa na lyžiach JAROSLAVA BUKVAJOVÁ začínala v reprezentácii ako juniorka pri Betke Havrančíkovej, Ľubomíre Iľanovskej a časom ich výkonnostne prerástla. Na ZOH v Nagane 1998 v pretekoch na 15 km klasicky skončila na 10. mieste, zo štyroch štartov mala najhoršie umiestnenie na 18. priečke. V olympijskej sezóne v pretekoch Svetového pohára v Ramsau na 5 km klasicky dobehla deviata. Talentovaná pretekárka po nádejnom progrese v poolympijskej sezóne mierne stagnovala, ale v posledných dvoch zimách išla výkonnostne dole. V tomto ročníku SP získala 25-ročná lyžiarka ŠKP B. Bystrica jediný bod za 30. miesto v Salt Lake City. Na MS v Lahti je z formy. V úvodnej súťaži na 15 km bola 46., potom v kombinovanom behu 5 km klasicky a 5 km voľne 45. a včera sa jedna z najvyšších žien v pretekárskom poli konečne trochu pousmiala – na 10 km klasicky ju počítač zaradil na 39. miesto.
Na desiatke klasickým štýlom ste začali pomalšie (medzičas 1,9 km 48.), postupne ste stupňovali tempo. Dá sa tento beh porovnať s predchádzajúcimi na MS v Lahti?
„Konečne som mala z behu dobrý pocit. Servisman Štefan Lichoň spolu s Michalom Jurčom a Reném Pretzelmayerom odviedol na príprave lyží veľmi dobrú prácu. Vybrala som si čisto nové fischerky, vedela som na nich trafiť odraz, sadli mi.“
Prečo ste si nové lyže nezobrali už v predchádzajúcich pretekoch, keď sú lepšie než staré?
„Lebo som ich od firmy dostala až v nedeľu pred kombinovaným behom. Netrúfala som si riskovať bez vyskúšania. Potom po pretekoch som na nich vybehla na tréning a cítila som, že sú to tie pravé lyže. Sú trošku mäkšie ako tie minulé.“
Koľko párov lyží máte na MS v Lahti?
„Tak ako pri pretekoch SP – šesť párov na klasický štýl a štyri na korčuliarsky.“
S ktorými súperkami ste spolupracovali v týchto pretekoch?
„Väčšinou som na desaťkilometrovom okruhu bežala sama a potom, keď ma v druhej časti dobehli Rusky Danilovová i Lazutinová, som sa chcela zavesiť na ne, ale rýchlo mi ušli. Darmo je, dnes nemôžem s nimi držať krok. Na rovine aj v kopcoch som slabšia. S tým musím niečo robiť.“
Vidieť, že súčasná forma vás trápi, boli ste zvyknutá na iné umiestnenie. Aká je cesta naspäť?
„Možnože vrátiť sa k osvedčenému modelu prípravy spred troch sezón. O tom budem v pokoji rozmýšľať doma. Zatiaľ čo muži idú z Lahti na záverečnú časť Svetového pohára, ja sa v pondelok vraciam na Slovensko. Táto zima sa pre mňa končí. Dôležitejšie než motať sa v druhej polovici štartového poľa bude pre mňa oddych a príprava na olympijskú zimu.“
Frustrovaná neúspechmi ste v jednej chvíli dokonca hovorili o možnosti prejsť k biatlonu. Platí to ešte?
„Nie, do olympiády v Salt Lake City určite zostanem pri bežeckom lyžovaní. Potom si zo zábavy možno skúsim streľbu z malokalibrovky, ale nemyslím si, že hneď budem bieliť terčíky. Veď doteraz som pušku v ruke nedržala .“
Čo by ste chceli v príprave zmeniť?
„Aby som už nemusela trénovať v mužskom kolektíve. Psychicky ma to ubíjalo. Ivan Bátory je zlatý chlapec, špičkový pretekár, ale pre mňa to nie je vhodný tréningový partner. Za mojich juniorských čias ma priradili k skúseným reprezentantkám– Havrančíkovej, Iľanovskej, rástla som pri nich. Prečo sa teraz nemôže so mnou pripravovať Ľuba Kalinová? Anka Pastrnáková pri svojej premiére na MS získala nové poznatky a ja som konečne mala s kým bývať na izbe. Mladšie dievčatá by mali dostávať viac šancí v medzinárodných pretekoch, aby si mohli vyjazdiť FIS body. Rovnako by som potrebovala trénera, pri ktorom by som sa necítila bokom, ako to bolo doteraz.“
Hovoríte o svojich problémoch s funkcionármi aj vo voľných chvíľach počas šampionátu v Lahti?
„Nie, to by nemalo zmysel. Tu sa sústreďujem na preteky, aj keď na výsledkoch sa to príliš neprejavuje.“
ONDREJ GAJDOŠ, Lahti
ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
