Románom Totálny výpredaj - o živote hudobného kritika uprostred panoptika francúzskej hudobnej prevádzky, si Benoit Duteurtre získal povesť skvelého analytika súčasnosti. Dnes má Duteurtre štyridsaťtri rokov a v jeho knihe Divná doba čakajú čitateľov krátke texty, úryvky, obrazy a skeče, akoby odpadnuté od mysleného pôvodného príbehu v strižni, keď autor vybrusoval text. V tejto knihe nevystupuje z nijakej vyvýšenej pozície spisovateľa, ktorý by mal stelesňovať svedomie národa. Všíma si detaily a ľahko prehliadnuteľné banality.
Ako píše v úvodnej eseji nazvanej Smiešna nahota vecí Milan Kundera: „Duteurtre pozoruje a popisuje to, čo vidí. Ako keby nám chcel povedať: Keď už nie je nádej zmeniť tento svet, ktorý si nezaslúži lásku, čo nám ešte zostáva? Nenechať sa naštvať."
Benoit Duteurtre sa teda starostlivo pozoruje a popisuje. Všedné drobnosti sa niekedy ukážu dôležitejšie pre život udalostí, ktoré sa všade donekonečna omieľajú. Stačí sa pozerať a čudovať, vidieť s naivitou a nevinnosťou, ako prvýkrát - ale preto možno presnejšie a ostrejšie. To však Duteurtrovi nebráni, aby sa so svojimi situáciami a výjavmi nepohrával a nenechal sa nimi sem-tam odviesť za hranice reality.
Muž, čo sa ponáhľa na dôležité rokovanie, zostane uväznený v pouličnej, plne automatizovanej a samočistiacej toalete. Keď sa mu konečne podarí z „Decauxovej sanitárnej kabínky" vyliezť, stane sa svedkom ekologickej katastrofy a zároveň utópie - totálneho očistenia planéty.
Neúspešný filmár a outsider Lionel sleduje po pretiahnutom večierku svoj krach v halucinačnom amatérskom filme, ktorý ktosi premieta na obrovské plátno vidieckeho drive in kina.
Pred očami Benoita Duteurtra sa jazda vlakom či stretnutie s kravou mení na neobyčajný rozhovor a vzrušujúce divadlo bizarného humoru. Z idylickej spomienky na detstvo v Le Havri sa rýchlo stáva zlý sen, a v bohémskych úletoch každodenných žúrov sa vyjavuje banalita.
Milan Kundera hneď v úvode svojej eseje o Benoitovi Duteurtrovi opisuje spomienku, ktorú si zachoval na slávneho Ciorana, ktorý kedysi v byte Clauda Gallimarda cestou z jedálne do salónu vyhlásil, že najväčšou udalosťou druhej polovice dvadsiateho storočia je zanikanie chodníkov. Vytlačenie chodníkov úzkymi priechodmi, čo vedú medzi stĺpikmi, zaparkovanými autami a smetiakmi premenilo samotný obsah pojmov mesto, tak ako ho zmenila ohlušujúca hudba v kaviarňach.
Ak je to pravda a ak je dnes naozaj ťažšie stretávať sa na ulici, rozprávať sa vonku s ľuďmi a písať knihy po kaviarňach, potom sa súčasný prozaik ako Benoit Duteurtre môže stať podvratným dobrodruhom a dešperátom všednosti. Môže sa čudovať bez toho, aby sa zaplietol a spadol do pasce. Aj na dne pozornosti ležiacich detailov totiž vidí príbehy, lebo sa po svete pohybuje slobodne, drzo a nezaujato. A nejaký čas už aj veľmi osamotene.
Autor: TOMÁŠ RÖSLER
