m i medzi sebou.
Alelopatia môže byť stimulačná - priaznivá alebo inhibičná - nepriaznivá. Priaznivá sa prejavuje symbiózou, nepriaznivá abiózou. Známou symbiózou je zásobovanie rastlín dusíkom prostredníctvom hľúzkových baktérií a rizosférnych húb. Abióza je prejav ochrany teritória alebo jedinca pred cudzím votrelcom. Okrem pôsobenia alelopatických látok na cudzí živý organizmus existuje aj autoalelopatia, keď biologicky aktívne a chemicky účinné látky vplývajú na rast a vývoj vlastného druhu živého organizmu. Hromadenie alelopatických látok v pôde predstavuje jej alelopatizáciu. Tieto látky majú charakter fenolov, saponínov, silíc, trieslovín, esterov, glykozidov, flavonoidov, alkaloidov a organických látok. Už v malom množstve sú vysoko aktívne. Broskyňa obsahuje alelopatické látky typu astregalín a katechín, orech kráľovský vylučuje kempferol, hyperozid, hydrojuglón a kvercetín, zimozeleň menšia produkuje vinkulín, vincín a pervicín a podobne. Vysokou inhibičnou schopnosťou sa prejavujú najmä látky fenolovej povahy. Hromadenie alelopatických látok v nadmernom množstve v pôde pôsobí jedovato na iné druhy rastlín. Tak výlučky listov brezy vplývajú toxicky na cibuľu, jahody a fazuľu. Pod orechom sú iba riedke porasty bylín a pestovať zeleninu sa vôbec nedarí. Podobné účinky prejavuje borovica, vŕba, pagaštan a iné stromy a byliny.
Autoalelopatizácia je známa pri broskyniach, jabloniach, ciroku, špargli, jahodách, margarétkach a iných rastlinách. Po vyhynutí broskyne alelopatické látky znemožňujú vysádzať na to isté miesto sadenec broskyne minimálne 10 rokov.
Špargľa rastie v Európe na jednom mieste 8 až 10 rokov. Pre vyššie teploty pôdy na Taiwane vydrží len 5 rokov. Potom treba pestovanie prerušiť na niekoľko rokov, až sa z pôdy vylúhujú alebo sa v nej rozložia alelopatické látky. Toxické alelopatické látky z pôdy odstrániť nemôžeme. Ich inaktiváciu urýchľuje aktívne uhlie, rašelina a rôzne organické hnojivá. Najúčinnejším preventívnym opatrením je presádzanie rastlín, vysádzanie na inú lokalitu a striedanie plodín.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
