Emília Kováčová vyznáva tradičné recepty. Varenie síce nie je jej koníčkom, čo však pripraví, rodine vždy chutí.

Tam, kde dnes žiari v Bratislave obchodné centrum Polus, hospodárili v čase jej detstva menší gazdovia. Na lúkach zvaných Kuchajda pásli kravy a práve od nich mnohí kupovali kvalitné plnotučné mlieko.

„Moja mama nepracovala a príkladne sa starala o rodinu. Mali sme prísny pitný režim. Aby nám nechýbali dôležité bielkoviny, naša štvorčlenná rodina spotrebovala denne päť litrov mlieka. Nikdy nič nevyšlo nazmar. Keď sme všetko nevypili, mama ho nechala skysnúť, alebo zozbierala smotanu a utĺkla maslo. Bola som tenučké dieťa, nikdy nie veľký jedák. Mama z toho bola nešťastná a hoci sa snažila variť chutne, výživne a väčšinou to, čo sme mali rady, ja som jedla ako vrabček. Začala so mnou behať po lekároch, aby mi predpísali niečo na vylepšenie apetítu. Keď sme k lekárovi prišli už niekoľký raz, pozrel sa na mamičku a povedal: Dcérka bude raz chcieť byť tenká a nepôjde to. Nerobte si starosti, príde čas, keď jej začne chutiť."

Na domácej strave

Všetko, čo mama Emílie Kováčovej uvarila, dcére chutilo, no napriek tomu sa jej apetít nezväčšil. Neskôr začal mať otec tráviace problémy - chronický črevný katar, odporúčali mu jesť králičie mäso. Pretože rodina žila v domčeku, dali sa na chov králikov. Bolo to nielen úsporné, ale aj zdravé. Profesorka Kováčová sa usmieva nad tým, ako sa aj v oblasti kulinárstva menia návyky. Hoci dnes patrí králičie mäso medzi lahôdky, ktoré sa na našich stoloch objavujú iba výnimočne, u jej rodičov sa pripravovalo často - vždy inak upravené.

Kačica a sviečková

Chuť do jedla sa Emílii Kováčovej nezlepšila ani neskôr. Štíhlu vysokú postavu jej mohli mnohí závidieť. Aj ako mama dvoch synov vážila iba 49 kilogramov. Chutiť jej začalo až oveľa neskôr, ale ani dnes nezje veľa. Nepatrí medzi labužníkov a varenie nie je jej najväčším hobby. To, čo však pripraví, rodine chutí.

U mamy sa naučila pripravovať šunkové fliačky, pečené bravčové, pečené kura, teľacie a bravčové rezne a iné klasické jedlá. Dodnes táto klasika tvorí gros rodinného jedálneho lístka.

Sama si najviac pochutí na pečenej kačici a nepravej sviečkovej na smotane, ktorú kedysi jej mama vynikajúco pripravovala z hovädzieho šálu. Okrem mäsitých pokrmov jej mama často piekla koláče a buchty z kysnutého cesta. Hoci si Emília Kováčová pôvodne myslela, že kysnuté cesto nezvládne, postupne sa všetko naučila k spokojnosti „svojich troch chlapov".

Recepty pani Kováčová iba odkukala, pretože za školských čias nemala na kuchyňu čas. Popri štúdiu si privyrábala. Cez školský rok doučovala slabších študentov, cez prázdniny brigádovala v záhradníctve, aby si zarobila na šaty a topánky. Aj vysokú školu zvládala popri zamestnaní, aby uľahčila rodičom s rodinným rozpočtom.

Po vydaji

Keď čakala prvé dieťa, umrela jej mama. Narodil sa syn, po dvoch rokoch druhý a bola sama na celú domácnosť. Dnes hovorí: „Hoci sme všetko zvládli, nebolo to ľahké, pretože sme obaja po nociach študovali na vedeckú ašpirantúru."

Michal Kováč pochádza z východného Slovenska, preto sa aj jeho žena musela naučiť niektoré jeho obľúbené jedlá. Dodnes medzi ne patria strapačky, rezance s tvarohom, smotanou a so slaninkou, bryndzové halušky a pirohy na sladký aj slaný spôsob. Nezvládne len to posledné: nikdy mu neuvarila pirohy. Preto, ak bývalý prezident príde domov na východ, čakajú ho s tanierom voňavých pirohov.

Po boku svojho manžela pochodila svet. Podľa nej je pre Stredoeurópanov najobjavnejšia ázijská kuchyňa. V každej ázijskej krajine sú odlišnosti a špecifiká v druhu korenín a ich výraznosti. Hoci jej veľmi chutili čínske kačice, japonské suši či špeciality v Singapure, najväčšmi jej lahodila výrazná indická kuchyňa.

Barbora Laucká

Foto - Peter Leginský

Recepty Emílie Kováčovej Pečené bravčové rebierka

1 kg bravčových rebierok, soľ, olej, kečup, med, tymián, rozmarín, majorán, 10 strúčikov rozpučeného cesnaku, štipka karí korenia, čierne korenie, ostrá paprika, lyžička octu, trochu koňaku, tabasco, pol vytlačeného citróna

Rebierka osolíme a pomaly opražíme na oleji. Potom ich poukladáme spolu s olejom na plech. Zo všetkých ingrediencií si pripravíme omáčku, ktorou rebierka potrieme. Necháme pomaly piecť - až dve hodiny, pričom rebierka stále potierame zvyškom omáčky.

Zemiaky s hubami

Veľké zemiaky približne rovnakého tvaru, kyslá smotana, čierne korenie, čerstvé alebo sušené huby (môžu byť aj šampiňóny), 1 maslo, hubové korenie

Surové zemiaky dobre umyjeme, potom im odrežeme čiapočku a vnútro vydlabeme. Predtým však osolené a okorenené huby udusíme na masle a zahustíme smotanou. Ak dusíme šampiňóny, pridáme k nim pre arómu hubové korenie. Zemiaky naplníme zmesou a špáradlami prichytíme čiapočky. Pomastíme ich maslom, posolíme a ukladáme na pekáč jeden vedľa druhého. Pečieme pomaly, kým nezmäknú a nenadobudnú zlatistú farbu.

Šošovica na kyslo

Šošovicu, soľ, 1 cibuľa, kocku bujónu, trochu octu, trocha smotany, múka na zápražku, slanina, maslo, saturajka podľa chute

Šošovicu preberieme a uvaríme v slanej vode. Scedíme a pridáme na panvicu, na ktorej sme si pripravili zápražku z cibule, masla a slaniny. Podlejeme polievkou z bujónu, osolíme, okoreníme, pridáme trochu octu, smotany a povaríme.

Šunkové fliačky

400 g fliačkov, 300 g šunky alebo údeného mäsa, 3 strúčiky cesnaku, tri vajcia, pol masla, olej, soľ, trochu muškátového orecha, sladká smotana, strúhanka

Fliačky uvaríme v osolenej vode. Šunku alebo údené mäso pokrájame a s cesnakom podusíme na oleji. Medzitým vymiešame tri žĺtky s polovičkou masla a soľou. Uvarené fliačky vložíme do pripravenej zmesi z vajíčok, doplníme uduseným údeným s cesnakom a pridáme trocha muškátového orieška. Masu vložíme do vymastenej nádoby, ktorú sme predtým posypali strúhankou. Zalejeme smotanou a doplníme ušľahaným snehom z troch vajíčok. Dáme upiecť podľa vlastného odhadu.