Cesta k hviezdam - tak nazval svojich sedem raketových oblúkov na ulici Faidherbe v centre Lille Jean-Claude Mézieres, tvorca výpravy vo filme Piaty element. V každom zo stĺpov sa dá pozerať aj sci-fi video, na ktoré sa tešili najmä deti.
Lille - mesto z chudobného severu Francúzska - by si ľudia, ktorí ho navštívili pred desiatimi rokmi, len ťažko dokázali predstaviť ako kultúrnu metropolu Európy. A predsa sa ňou tento rok stalo. Keď sa nepodarilo vybojovať pre Lille olympiádu, mestskí radní sa rozhodli využiť rozbehnuté aktivity a získať inú poctu a príležitosť na zviditeľnenie.
Lille dnes vyzerá celkom ináč ako pred desiatimi rokmi. Nielen novou architektúrou, hoci aj tá je dôležitá - futuristická presklená stanica, kde zastavuje rýchlovlak TGV aj euroexpres spopod kanála La Manche, spojila Lille so svetom. Domáci, ktorí často používajú európske pomenovanie Euralille, radi hovoria, že z Paríža je to k nim iba hodinka, z Bruselu ani nie trištvrte, z Londýna sto minút a z Amsterdamu tri a pol hodiny. Odkedy majú novú stanicu, cez víkend je to vraj v Lille ako na medzinárodnom trhovisku, spleť jazykov. A teraz sa majú turisti každý víkend na čo tešiť.
Čas pre klavír aj polievku
Od 6. decembra, keď vo veľkom štýle inaugurovali Lille za Európske hlavné mesto kultúry 2004, sa tu každý týždeň v roku bude diať niečo iné. Každý víkend má svoju tému - najbližší je Časom pre klavír, v ďalšom sa počas Modrých hodín zamilovaných môžete poprechádzať zemeguľou - od New Yorku po Čínu, od Buenos Aires po Japonsko. Vo svojich víkendoch sa predstavia Poľsko, Jamajka, Afrika, Marrákeš, ale aj polievka či voda, alebo tango.
Tvorcovia poňali program skutočne kozmopolitne. Až sa zdá, že v Lille nestretnete nič typicky miestne. V tom môže uspokojiť snáď jedine prvý septembrový víkend, keď sa v meste každoročne koná jedinečné podujatie La Braderie de Lille - trh, na ktorom môžete kúpiť a predať čokoľvek. Tiahne sa všetkými uličkami príjemného starého mesta s flámskym nádychom. Každý rok naň prídu dva milióny ľudí. Nielen kvôli atmosfére a zábave. Podujatie je aj gurmánskou udalosťou - doslova povinnosťou je dať si vyprážané mušle, ktorých sa tu počas troch dní skonzumujú tony. A navyše, treba degustovať mnohé miestne druhy piva.
Z opustených fabrík Bláznivé domy
Lille a oblasť Pas de Calais bývali známe baňami a priemyslom. Neskôr opustenými továrňami a najväčším percentom nezamestnaných vo Francúzsku. Aj sivé robotnícke predmestia však ožívajú a zavreté fabriky sa pri príležitosti grandiózne poňatého sviatku stali miestami pre kultúru. Továrne prerobili na Maison Folie (Bláznivé domy), kde si môžu umelci najrôznejších oblastí a kategórií vyskúšať svoju tvorivosť. Na zaujímavú galériu sa premenili bývalé, roky nefunkčné kúpele postavené v štýle art déco. Zvyšky bazéna obklopujú v dvojrade sochy, v prezliekacích kabínkach nájdete napríklad keramiku od Picassa.
Výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, tanec, cirkus, karneval. Miestni organizátori pripravili všehochuť umenia.
V ľahkom automatickom metre bez vodiča, po akom túžia mnohí Bratislavčania, sa v deň inaugurácie objavili protestné plagáty - Lille 2004 - peniaze vyhodené do vzduchu. Turisti, ktorí čoraz viac zapĺňajú miestne hotely, by asi nesúhlasili.
SVETLANA
KOLESÁROVÁ,
Lille-Bratislava
FOTO - AUTORKA
Ružovým pohľadomPrvé, čo narušilo pochmúrny dojem sivej nastupujúcej zimy počas inaugurácie európskej kultúrnej metropoly Lille 2004, bola jasná ružová. Desaťtisíc metrov štvorcových sklených tabulí železničnej stanice Lille-Flandre natrel umelec Patrick Jouin na ružovo.
Druhý šok prišiel pár krokov od funkcionalistickej strohej architektúry okolo stanice TGV - celkom nečakane ste v centre, v uličkách, kde sa úzke domy tlačia na seba, akoby sa držali - a tu zrazu obrovské ruské kolo. Ako v Prátri. Vykúka spomedzi domov, nedá sa predstaviť, kde sa tam zmestilo - a predsa si našlo svoje námestie.
Hneď vedľa jednu z trochu širších ulíc vyzdobil Jean-Claude Mézieres, ktorý Lucovi Bessonovi robil kulisy k filmu Piaty element. Ľudia sa po ulici Faidherbe prechádzajú pomedzi jeho sedem svetielkujúcich raketových oblúkov - scéna ako zo science-fiction.
Na predmestí Roubaix obyvatelia Lille skúšajú, ako na nich pôsobí výmysel Lucie Lomovej Visutý les. Koruny visia dolu hlavou, pne trčia do tmavnúcej oblohy. Hoci je večer, vtáci spievajú ako o život - domácim vôbec nevadí, že z reproduktorov. Prechádzajú sa, hodnotia, debatujú. Každý kultúrny počin rozoberajú hodiny. Francúzi.
Večer je v plnom prúde, 6. december - Svätý Mikuláš - je vraj v tejto oblasti veľkým sviatkom, preto si ho zvolili na inauguračnú slávnosť. To najväčšie ešte len príde.
Bál v bielom. Tisíc hudobníkov na dvoch pódiách uprostred mesta začína hrať - od klasiky Berlioza, cez vojenské pochody, džez až po očakávanú domácu popovú hviezdu. Hoci všade v meste predávajú po desať eur biele plášte s ružovými pásmi a nápismi Lille 2004, väčšinu prítomných odkaz organizátorov prísť v bielom nezaujal. Najmä mladí sa tešia na záverečný koncert. Skandovanie Michel, Michel vyvolalo idol asi po dvoch hodinách príprav, keď sa už nad nedýchateľne natlačeným publikom zo všetkých strán vznášal opar z marihuanových cigariet. Michel stihol odohrať jednu skladbu, keď opojení tínedžeri začali s davom robiť vlny - tlačili ho tam a nazad - tak nebezpečne, že sa policajti rozhodli koncert zrušiť.
Niektorí odchádzajúci využili bielo-ružové plášte, aby prikryli bezdomovcov ležiacich uprostred pešej zóny na mriežkach od klimatizácie obchodného centra. V noci prituhovalo.
