V druhý januárový pondelok je v Japonsku veľký sviatok. Je to deň, keď sa v každom meste a dedine oslavuje dospelosť mladých ľudí, ktorí v uplynulom roku dovŕšili dvadsať rokov. Oslavy organizuje miestna radnica. Japonské dievčatá na prahu dospelosti si obliekajú sviatočné, veľmi drahé kimono. Obliekanie trvá viac ako hodinu a je také náročné, že na to treba prizvať pomocníčku. Ku kimonu patrí tradičný účes, takže v tento deň sú všetky kaderníčky beznádejne obsadené. Niektoré rodiny, skôr ako sa pripoja k hromadným mestským oslavám, zájdu do profesionálneho fotoateliéru. Oslavy sú však oficiálne. Hovorí primátor, politici, a každý sa po chvíli nudí. Pre politikov je to však šanca predať sa, veď oslavujú mladí ľudia, ktorí práve nadobúdajú volebné právo.
Okrem práva voliť prichádza v Japonsku aj právo piť a fajčiť až po dvadsiatke. Takže na oslave dospelosti napokon pred radnicou vidno mládež fajčiť jednu cigaretu od druhej a podaktorí sú spití pod obraz, až ich zo slávnosti vykážu. Na konci ceremoniálu sa na miesto osláv začnú trúsiť mladíci na vyleštených - prirodzene japonských - autách, ktorí prišli okázalo vyzdvihnúť svoje priateľky. Predvádzať sa týmto spôsobom je pre čerstvo dospelých typické. Len pre úplnosť - v Japonsku môže získať vodičský preukaz každý, kto má osemnásť, v rovnakom veku sa chlapci môžu ženiť, dievčatá sa môžu vydávať už ako šestnásťročné.
V posledných rokoch sa množia názory, že by bolo dobré skoncovať s oslavami dospelosti. Práve preto, že pôvodná myšlienka milej slávnosti sa zvrhla na konzum.
Japonci vyzerajú napriek svojmu veku veľmi mlado. Kým nemajú prácu a neosamostatnia sa, sú stále považovaní za deti. Japonsko bývalo chudobnou krajinou. Až po olympijských hrách v roku 1964 ekonomika úžasne vzrástla. Rodičia vychovaní v skromnosti svojim deťom, ktoré už rozmaznával aj ekonomický rozkvet, dopriali všetko. A dnešné deti sú ešte rozmaznanejšie, ako boli ich rodičia.
V Japonsku vzrastá kriminalita mladých, ktorej dôvodom nie sú peniaze, pretože pochádzajú z bohatých rodín. Hlavným motívom je nuda, túžba zabaviť sa. Muž stredného veku upozornil skupinku pubertiakov, aby nefajčili na verejnosti. Dobodali ho nožom. Takéto správy sú v japonskej tlači každý deň. Gangy pubertiakov sa stali reálnym nebezpečenstvom.
Vzdialenosť medzi generáciou dospelých a detí, ktorá prirodzene vyplýva z hodnostného systému japonskej spoločnosti, sa ešte prehlbuje. Kým kedysi bola veľká viacgeneračná rodina našou vierou, naším náboženstvom, naším zákonom, ktorý aj mladí tvrdo rešpektovali, súčasnosť priniesla nový jav. Izoláciu rodín a dokonca aj jednotlivých členov rodiny. Stráca sa rešpekt, ba naopak, dospelí sa dnešnej mladej generácie a detí boja.
Masahiko
