jú výnimky, podľa ktorých môže zamestnanec vykonávať svoju prácu mimo riadneho pracovného času aj dlhšie ako osem hodín týždenne.
Brusel okrem toho navrhuje, aby sa 48 hodín vzťahovalo na prácu u všetkých zamestnávateľov. Slovenská legislatíva dáva v súčasnosti zamestnancovi možnosť pracovať u každého zamestnávateľa 48 hodín s nadčasmi. Za týždeň tak môže zamestnanec odpracovať aj viac ako osem hodín nadčasu, ak má viac ako jedno zamestnanie.
Brusel na konzultácie o návrhu ponecháva krajinám čas do konca marca. Ak zmena smernice prejde, bude ju musieť do pracovnej legislatívy zapracovať aj Slovensko. Ministerstvo práce o plánovanom obmedzení nadčasov nevie a ani ho nevíta. „Bolo by to v rozpore so súčasným Zákonníkom práce, ktorý sme len nedávno zmenili," tvrdí hovorca rezortu Martin Danko.
S prípadným obmedzením práce nadčas nesúhlasia ani podnikatelia. „Dalo by sa to chápať ako výrazné regulačné bremeno, ktoré neprinesie úžitok zamestnancom ani zamestnávateľom. Podľa štúdie Svetovej banky vedie väčšia regulácia v pracovnej legislatíve len k horším ekonomickým výsledkom," myslí si Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Zamestnávatelia tvrdia, že znížením nadčasov klesnú aj príjmy pracovníkov. „Ľudí do práce navyše nenútime, niektorí si ju však doslova vyžadujú, aby viac zarobili," vysvetľuje predseda predstavenstva maloobchodnej siete Coop Jednota Adrián Ďurček.
Po novom sa skomplikuje aj zamestnávanie ľudí vo firmách. „Podnikatelia často dávajú prácu zamestnancom na kratší pracovný úväzok. Tí si potom už nebudú môcť hľadať prácu na plný úväzok," povedal prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. „Ak je človek zdravý a chce si viac zarobiť, nech pracuje," dodal Sirotka.
Nadčasy sú obľúbené medzi zamestnancami aj na Západe. Spomedzi Európanov pracujú najdlhšie Briti - zhruba šestnásť percent zamestnancov pracuje viac ako predpísaných 48 hodín a percento ľudí ostáva v práci aj sedemdesiat hodín týždenne.
