V máji sa stane Slovensko členom Európskej únie, otvoria sa trhy, stúpne konkurencia, naši študenti budú môcť študovať v zahraničí za rovnakých podmienok, ako študenti zo západných krajín, lepšia bude možnosť zamestnania sa v iných krajinách Európskej únie, možnosť podnikania hoci aj v Nemecku, či odsťahovania sa do iného štátu. Nevýhody môžu byť vo vyrovnávaní sa cien u nás a v krajinách Európskej únie, kde je stále drahšie. Dnes je isté, že postupne budú drahšie napríklad autá, ale ceny bytov budú stagnovať, niektoré klesnú. O tom, čo nás čaká po vstupe do Európskej únie, sme hovorili s ekonómom a prognostikom PAVLOM KÁRÁSZOM z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Čo sa zmení pre ľudí vstupom do Európskej únie? Zvýšia sa ceny tovarov, bude drahšie mlieko, mäso?

„Pre bežného občana bude zmena iba nepatrná. Na Slovensku budú ceny rásť v priebehu roka 2004, ale ich nárast nebude taký vysoký ako vlani a vplyv vstupu nebude v tomto smere výrazný. Ak bude drahšie mäso, mlieko, tak pre zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu porastú aj ceny služieb, stravovania, bude to mať negatívny vplyv aj v cestovnom ruchu."

Často sa však objavujú informácie, že vstup do únie bude dramatický, že určite bude všetko drahé.

„Ceny musia byť v súlade s príjmami. Ako rýchlo sa budú vyvíjať príjmy v porovnaní s priemerom v únii, tak sa budú môcť pohybovať aj ceny. Tento rok nebude dramatický nárast príjmov, takže ani nárast cien nebude veľmi významný. Z hľadiska bežného života ľudí, nakupovania v obchodoch, bude veľkým pozitívom rozšírenie práv spotrebiteľov, najmä čo sa týka záručnej lehoty. Bude väčší výber tovaru, väčšia konkurencia, vyššia kvalita. Slovenskí výrobcovia sa budú musieť podstatne viac obracať, aby sa na trhu udržali, aby vládali kvalitou, aj cenovo konkurovať európskym výrobcom. Okrem tejto zmeny ľudia pocítia skôr zmenu z hľadiska spoločenského vývoja - väčší pohyb, voľnejšie cestovanie, väčší prílev občanov únie na Slovensko."

Niektoré naše firmy nestačia držať krok s konkurenciou. Ak sa neprispôsobia novým podmienkam, alebo nebudú konkurencieschopné, pravdepodobne zaniknú. Príde po vstupe do únie na Slovensku veľa ľudí o prácu?

„Pre niektoré firmy bude vstup do únie aj likvidačný. Týka sa to najmä malých a stredných firiem. Lenže ich život je všade vo svete dosť cyklický a krátkodobý. Veľa malých a stredných firiem môže zaniknúť, ale zároveň vzniknú nové. Ak bude chcieť človek dobre zarábať, bude sa musieť prispôsobiť, zvyknúť si, že dnes pracuje v jednej firme, ak tá nebude vládať konkurovať, musí bleskovo využiť príležitosť a zamestnať sa v novej."

Veľa ľudí na Slovensku je z minulosti zvyknutých, že správne je robiť celý život v jednej firme, nie sú zvyknutí cestovať za prácou každý deň do iného mesta. Nebude to problém?

„Bude to klásť aj nároky na mobilitu. U nás mal na ňu nepriaznivý vplyv zle fungujúci trh s bytmi, vysoké náklady na cestovanie. Závisí od hospodárskej politiky, aby tieto veci ožili. Prežije pracovník, ktorý bude flexibilnejší, a ten sa v únii aj bude mať dobre. Podľa mňa bude viac príležitostí na zamestnanie, len to bude vyžadovať radikálnu zmenu myslenia. Nároky budú rásť aj vo verejnej správe, ale porastú aj platy."

Dokážu sa prispôsobiť aj slovenskí podnikatelia?

„Podnikateľ bude nútený zvýšiť podnikateľskú etiku. A tiež bude niekedy musieť znížiť svoju ziskovosť, dať peniaze do firmy, aby sa zvýšila jej konkurencieschopnosť. Podnikateľ si možno bude môcť kúpiť iba lacnejšie auto, aby mu ostalo na investovanie do firmy."

Poľnohospodári sa boja, že bohatí západniari vykúpia slovenskú pôdu. Čo sa stane, ak ju naozaj vykúpia?

„Začne sa na nej efektívnejšie hospodáriť. Nebude žiadna chyba, ak sa dostane do rúk bohatých západniarov. To je, ako keď príde automobilka - ona tu investuje miliardy a chce peniaze rýchle dostať naspäť. Na Slovensku ostanú mzdy, ktoré ľuďom vyplatí, know-how, ktoré sa na ľudí prilepí, zostanú tu dane a zisk pôjde von. Ale keď je krajina podkapitalizovaná, nie je dostatok domáceho kapitálu, ponuková stránka sa nemôže rozvíjať, nemôžu prebiehať štrukturálne zmeny, lebo nieto z čoho. Bohatstvo, čo tu bolo, sa rozprivatizovalo, premenilo skôr do osobnej spotreby a neprejavilo sa na efektívnosti, štrukturálnych zmenách. Z vlastného kapitálu to nie sme schopní urobiť a výnimkou nie je ani poľnohospodárstvo."