BRATISLAVA – Parlament schválil dôležitú novelu zákona o obecnom zriadení, ktorá upravuje fungovanie obcí a miest. Novela napravila v zákonoch chyby, ktoré sa prejavili v priebehu desiatich rokov fungovania obecných samospráv, a doplnila nové paragrafy, aby ich obce po prenose ďalších kompetencií v rámci reformy verejnej správy mohli efektívne vykonávať.

Na príprave vládnej novely sa výrazne podieľalo Združenie miest a obcí Slovenska. Za prijatie zákona hlasovali aj opoziční poslanci.

Pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch nebolo cítiť rozdiel medzi koalíciou a opozíciou. Poslanec Roman Vavrík (SDKÚ) dokonca prekračoval právomoci spravodajcu, ktorý má pri hlasovaní o pozmeňovacích návrhoch len povedať, o čom sa bude hlasovať, a tlmočiť prípadné odporúčanie gestorského výboru.

Vavrík včera spoza hlavného rečníckeho pultu navyše upozorňoval spriaznených poslancov na kvality opozičných návrhov: „… gestorský výbor odporúča návrh schváliť. Neschvaľujte, Prokešov (pozmeňovací návrh – pozn. redakcie) je lepší.“

Pri schvaľovaní zákona sa neočakávala prezentácia zásadne rozdielnych stanovísk. Veľkú časť zmien totiž tvorilo vecné riešenie problémov, na ktoré pôvodný zákon nemyslel.

Išlo hlavne o spresnenia paragrafov o odvolávaní starostu, o miestnom referende, delení, zlučovaní, vzájomnej spolupráci obcí a o vytváraní medzinárodných vzťahov.

Novela vyriešila aj situácie, ktoré nastávali v prípadoch, keď starosta zámerne nezvolal miestne zastupiteľstvo alebo keď obec nebola schopná plniť si povinnosti v rámci správneho konania.

Poslanci upravili vládou navrhovaný počet poslancov. Vláda po diskusii so ZMOS-om navrhla znížiť súčasný počet komunálnych poslancov, ktorých je na Slovensku vyše 30-tisíc.

Parlament však schválil, že pri niektorých kategóriách miest a obcí zostane počet poslancov oproti súčasnému stavu prakticky nezmenený.

Diskusiu o nezlučiteľnosti funkcií parlament vyriešil tak, že starosta (či primátor) nemôže byť v štatutárnych orgánoch spoločností, v ktorých má mesto majetkovú účasť. Zástupca primátora či poslanec miestneho zastupiteľstva však áno.

Podpredseda ZMOS-u Jozef Mrva nie je spokojný s takýmto rozhodnutím. „Pripravuje sa transformácia Vodární a kanalizácií, zriaďujú sa priemyselné parky, ktoré si vyžadujú štatutára obce. Prijaté ustanovenie veľmi výrazným spôsobom naruší nakladanie s majetkom obcí,“ povedal Mrva.

PETER KUNDER a sita

Prijaté zákony súvisiace s reformou verejnej správy nevyriešili problém s mestskými kontrolórmi. Ani novela zákona o obecnom zriadení nezaviedla pre obce povinnosť mať kontrolóra. VIKTOR NIŽŇANSKÝ – šéf tímu, ktorý vypracoval koncepciu decentralizácie – toto opomenutie považuje za chybu.

V otázke mestských kontrolórov novoprijímané zákony neurobili zásadné zmeny. Niektoré mestá nemajú kontrolóra už pár rokov. Aký bol pôvodný zámer?

„Kontrolóra volí a odvoláva miestne zastupiteľstvo. Je to všeobecnejší problém, keď predstavitelia občanov, ktorí ich reprezentujú v parlamente, nekonajú v prospech občanov a neriešia túto otázku.

V koncepcii sme navrhovali, aby bola povinná kontrola všade. Teda bola to povinnosť mať kontrolóra. Bolo to riešené všelijakými modelmi. V prípade miest, ktoré ho dokážu zaplatiť, by to nebol problém. V rámci obcí, ktoré si ho nemôžu dovoliť, existovala možnosť medziobecnej spolupráce. Je škoda, že povinnosť mať kontrolóra sa nedostala do novely zákona.“

Ako podrobne ste sa zaoberali problémom kontroly?

„Vypracovali sme samostatnú koncepciu kontroly, ktorú ešte vláda neprerokovala. V nej sme hovorili, že musí byť zavedená povinná kontrola aj kvôli tomu, že sa presúva veľa právomocí na obce.

Je to len technická a finančná otázka, či si kontrolóra zabezpečí obec sama alebo v rámci medziobecnej spolupráce. Kontrola je otázka, ktorú treba dopracovať.“