Harold Solomon s Annou Kurnikovovou, ktorú dlhší čas koučoval. FOTO - ARCHÍV
Bývalý obchodník s autami a absolvent politických vied Harold Solomon má svoje miesto v Sieni slávy židovských športovcov. A pritom ide o amerického tenistu. Washingtonský rodák (17. septembra 1952) bol roku 1980 svetovou päťkou a bol predsedom ATP. Finalista (1976) a dvojnásobný semifinalista (1974 a 1980) Roland Garros dosiahol najlepšie výsledky práve na antuke. Najhoršie na tráve. Vo Wimbledone štyrikrát prehral v 1. kole a do Austrálie, kde sa vtedy hrávalo tiež na tráve, nikdy necestoval. Vyhral 22 turnajov v dvojhre a celkovo mal na turnajoch ATP bilanciu 557:310.
Solomon postupne trénoval M. J. Fernandezovú, Gimelstoba, Couriera, Capriatiovú, Selešovú, Lučičovú a Kurnikovovú. Od novembra 2003 je na skúšobné obdobie koučom našej Daniely Hantuchovej. Prvý raz ju na turnaji sprevádza v Perthe, kde hrá Slovensko v Hopmanovom pohári, a tak sme jeho prítomnosť využili na rozhovor.
S ktorým hráčom ste dosiahli najlepšiu spoluprácu a výsledky?
„Na každého mám pekné spomienky. Najdlhšie som trénoval Mary Joe Fernandezovú, vyše 5 rokov. Akoby patrila do rodiny. Priviedol som ju k dvom grandslamovým finále a na 4. miesto rebríčka. Pomohol som aj Jennifer Capriatiovej späť zo šľamastiky, zo 130. na 11. miesto. Couriera a Selešovú som trénoval krátko už po ich zenite a rok a pol s Annou Kurnikovovou bol najťažší v živote. Takže spoluprácu s Mary Joe a Jennifer staviam najvyššie."
Bude z tej Kurnikovovej vôbec niekedy výborná tenistka?
„Talent nesporne má, lenže ju prenasledujú zranenia a veľa záleží aj na tom, či sa jej vôbec bude chcieť. Boli obdobia, keď aj tvrdo pracovala, ale boli aj ťažké chvíle, rušivé momenty, dotieraví paparazzi a v takom prostredí sa nedá dlhodobo sústrediť. Trénovali sme systémom štart-stop. Vždy, keď sa rozohrala, prišli zdravotné problémy."
Boli ste v USA veľmi populárny po boku ruskej krásky?
„Môžem akurát povedať, že bolo dosť trénerov, ktorí mi závideli."
Ako ste sa dostali k Hantuchovej?
„Sledoval som ju už dlhší čas. Poznám Nigela Searsa, jej bývalého trénera, je to dobrý kouč, a dúfal som, že sa im podarí zvrátiť vývoj lanskej sezóny. Žiaľ, nedokázali zastaviť pád po špirále, a keď sa s ním rozišla, oslovil som jej agenta z IMG, že mám záujem sa s ňou pozhovárať. Najskôr si vždy pohovorím s niekým, koho chcem trénovať. Ide o to, či si s tým tenistom môžem rozumieť, pracovať v symbióze, a či to vôbec bude fungovať. Začali sme si písať cez internet a vycítil som, že má cenu to skúsiť."
V akom stave ste Danielu našli?
„Vedel som o jej talente. Poznám jej potenciál a schopnosti, všimol som si skvelý cit pre loptu, odovzdanosť tenisu a ochotu tvrdo pracovať. To bolo pre mňa dôležité. Je naklonená počúvať, učiť sa a prebudovať svoj tenisový život. Taký športovec sa dá trénovať. Má za sebou ťažkú sezónu s nepríjemnými okamihmi a žiadne ilúzie o zajtrajšku. Musíme začať stavať odznova. Je načase sa zamyslieť, zastaviť útlm a vrátiť sa na dobyté pozície. Stratila sebavedomie, nemala dosť fyzických síl na súperenie s najlepšími a na predvedenie svojich technických kvalít v zápasoch. Chýba jej atletickosť. Dnešný tenis sa uberá k silovému spôsobu a kto chce držať krok, musí sa s tým stotožniť."
S čím ste začali najskôr?
„Úplne prvým krokom je vrátiť jej sebadôveru, uvoľnenosť a radosť z hry. Úderové základy má solídne a v jej veku sa už nedá meniť veľa v technike. Azda podanie - prvé treba zrýchliť o 25 - 30 kilometrov a druhé podať účinnejšie. Predovšetkým však musí pribrať 5 - 7 kíl svalovej hmoty. Nie ani tak viac jesť, ako správne jesť a nájsť optimálne cvičenia v telocvični. Telo musí byť pevné. Nesúhlasím s tým, že vyzerá nezdravo. Je len dlhá a nohatá a potrebuje pribrať silu na správnych miestach. Priznajme, že s jej postavou nikdy nebude najrýchlejšia na svete, ale silovo môže pridať, a odstraňujeme aj nedostatky v práci nôh. Niekedy má tendenciu urobiť za loptou jeden väčší krok a načahovať sa dlhou rukou namiesto viacerých menších krokov. Keďže si toto všetko uvedomuje a počúva, perspektíva nie je na zahodenie."
Keď prišlo do reči priberanie hmotnosti, Daniela tieto diskusie nemávala rada a odmietala také názory. Tvrdíte teda, že zmenila mienku?
„Veľa sme o tom diskutovali a mám dojem, že si uvedomila, kam sa uberá svetový tenis, a čo musí urobiť, aby v ňom mohla zachytiť trend. Pristúpila na moje rady a je ochotná pustiť sa do roboty. Chcel by som však upozorniť, že naša spolupráca je len v skúšobnej lehote. Nečakajte okamžite zázraky, ba môže sa stať, že Daniela hneď neobháji body z vlaňajška a klesne na 30., či dokonca 50. miesto. Nepripisujem tomu dôležitosť. Sila sa nedá docieliť zo dňa na deň, navyše, ak ešte hrávate turnaje. Je to postupný proces, dlhá cesta, ako keby sa mala vrátiť do školy a učiť odznova dôležité predmety. Pre mňa bude podstatné, ak sa do dvoch rokov dostavia výsledky a Hantuchová sa usadí vo svetovom tenise ako osobnosť. Dohodli sme sa zatiaľ na turnaje v Sydney, Melbourne a Tokiu, potom príjmem rozhodnutie, čo ďalej."
Capriatiová, Selešová, Lučičová a Kurnikovová. To sú hráčky, ktorých tenisový život a najmä začiatky boli spojené veľmi hlboko s rodičmi. V ženskom tenise to je zvláštna kapitola, ich vplyv na dcéry býva často tvrdým orieškom pre trénera. Ako sa s tým vyrovnávate?
„Každý prípad je iný. Selešovú som prevzal už po smrti jej otca, Capriatiovú po prekonaní závažných problémov, Lučičová odišla od otca, Kurnikovová bola ťažko trénovateľná sama osebe, takže sa to nedá porovnávať. Našťastie, Danielina mama chce byť mamou, a nie tenisovou trénerkou, nemieša sa do tenisu, a tak v tom nevidím žiadnu prekážku."
Čo viete o Slovensku? Boli ste niekedy u nás?
„Nikdy som nebol ani na Slovensku, ani v Česku. Viem, že sú tam výborné tenisové tradície a vyšlo odtiaľ veľa skvelých hráčov. Daniela mi o Slovensku a o Bratislave často rozpráva, je to vraj nádherný kút a som presvedčený, že raz ta zavítam."
Splnili sa vám všetky hráčske i trénerské sny? Máte ešte nejaký?
„Som šťastný, čo som dosiahol ako hráč. Bol som dlhodobo vo svetovej desiatke, vyhral 22 turnajov, dvakrát Davisov pohár v drese USA, azda iba ten grandslamový titul mi chýba. Práve to by som rád dosiahol ako tréner. Mať hráča či hráčku, ktorá vybojuje grandslamovú trofej. Keď som prevzal Couriera a Selešovú, už mali všetky trofeje vo vitríne, s Mary Joe som bol dvakrát vo finále, Capriatiovú priviedol do semifinále Australian Open, kde rok nato vyhrala.
Myslíte, že sa vám to splní s Hantuchovou?
„V športe nie je nič nemožné. Potenciál na to má. Už raz bola vo svetovej päťke, tak prečo by tam nemohla patriť zasa? A keď bude mať na svoj štýl aj fyzické predpoklady, ani grandslamový titul nemusí visieť privysoko.
Autor: ANDREJ BUČKO, PERTH
