Bojovný, agresívny a impulzívny útočník s dobrou technikou - píše sa o hráčovi Jaroslavovi Walterovi v športových encyklopédiách. Úspešný tréner, ktorý si vždy zakladal na zomknutej partii, ale pre otvorenú povahu i výroky bez servítok pred ústami sa zavše dostával do konfliktu s okolím - žiadalo by sa dodať k druhej fáze jeho športovej kariéry. Jaroslav Walter sa včera dožil 65 rokov.
Gól rúčkou hokejky
„Mamka ma chcela dať do vojenskej školy, ja som si však presadil svoje - upísal som sa hokeju," vravel rodák zo Sobědraži v Píseckom okrese, ktorý sa cez Lovosice dostal do Litvínova a odtiaľ na vojenčinu do Jihlavy. Z Dukly sa ešte vrátil na ligový ľad do Litvínova, no lákala ho Bratislava. „Je to práve štyridsať rokov, čo som sem prišiel. Slovan mal v tom čase vynikajúcich hráčov, s Brnom i s Jihlavou bojoval o titul, ale nikdy naň v šesťdesiatych rokoch nedosiahol. Neboli sme jednotní, v mužstve sa tvorili skupinky," spomínal na slávnu éru klubu s Golonkom, Starším, Dzurillom, Nedomanským, Gregorovcami. Pamätníci si spomínajú na jeho gól - rúčkou hokejky. „To sme na našom ľade naložili Sparte Praha 7:0, dal som hetrik. Jožo Golonka vyhral buly, obranca Vlado Lukscheider mi puk podržal pri modrej čiare. Stačil som obrátiť hokejku naopak a s pukom akoby nalepeným na rúčke som sa prekľučkoval až do súperovej bránky. Tešil som sa dvojnásobne. Spartu som nemal rád, bral som ju ako vládne mužstvo," vravel o kurióznom góle.
V reprezentácii odohral 28 zápasov, z majstrovstiev sveta vo Švédsku '63 aj zo zimnej olympiády '64 v Innsbrucku má bronzovú medailu. „Na šampionáte v Štokholme domáci tím Tre kronor zdolal zbornú komandu 2:1 a hoci ho ešte čakal zápas s Česko-Slovenskom, už pomaly oslavoval titul. Pošuškávalo sa, že za pár desiatok korčúľ a hokejok necháme Švédov vyhrať. Nastúpil som vtedy v pozícii centra a môj útok s Dolanom a Jiříkom strelil Švédom všetky naše tri góly. Zvíťazili sme 3:2. Zborná potom zdolala Kanadu a odniesla si zlato," povedal o svojom najpamätnejšom zápase v drese Česko-Slovenska. Známy tréner bývalého ZSSR Anatolij Tarasov dal Walterovi a Golonkovi prezývku „dvaja čerti". Mimochodom, aj Golonka sa narodil 6. januára, včera slávil 66. narodeniny.
Mal rád hráčov, ktorí vyčnievali z radu
Trénerskú kariéru naštartoval Walter v úvode sedemdesiatych rokov v Slovane po boku Jána Staršieho. „Hrdím sa tým, že som bol jeho žiakom. Veľa som sa od neho naučil," vravel o svojich začiatkoch v novej úlohe. Potom trénoval Duklu Trenčín, nemecké kluby a po návrate opäť Slovan, Trenčín a krátky čas aj Nitru. V sezóne 1988/89 dotiahol Duklu do finále vo federálnej lige a v deväťdesiatom siedmom k prvenstvu v slovenskej extralige. „U trénera Pinťa, tak sme volali Jaroslava Pitnera v Jihlave, som si zapamätal, že základom úspechu v hokeji je popri kvalitnej príprave súdržná partia. Sem-tam sme ako chalani povyvádzali aj hlúposti, ale on vždy stál s nami. A my by sme potom dali za trénera aj ruku do ohňa," povedal o svojich zásadách. O Walterovi bolo známe, že vedel pracovať aj s „problémovými" typmi hráčov. „Vždy som mal rád hokejistov, ktorí vyčnievali z radu, boli niečím výnimoční. Horúcim srdcom a hokejovým umením vedeli strhnúť kolektív."
Walter sa sám cítil vodcom mužstva. Najlepšie výsledky dosiahol v Trenčíne, keď mal dôveru vedenia klubu a mohol si presadiť svoje. V minulom režime dokonca presvedčil veliteľa, aby hokejistom zrušili politickú prípravu a hráči sa mu za to odvďačili gólmi, víťazstvami na ľade.
Len raz na svojej dráhe samostatného trénera sa Walter podvolil do roly asistenta. To keď v reprezentácii Česko-Slovenska v rokoch 1991 - 93 pôsobil pri svojom veľkom priateľovi Ivanovi Hlinkovi. Na MS '92 i na olympiáde v Albertville '92 vybojovalo ich mužstvo bronzové medaily. Zrátal si, že vo svojej trénerskej kariére viedol 17 majstrov sveta.
Dôchodcu svrbia ruky, nohy
„Len mi nepripomínajte tie roky. Necítim sa ešte taký starý," žiadal hokejový búrlivák gratulantov na utorňajších oslavách. Hokejový dôchodca sídli na bratislavských Kramároch a stále sleduje svoj šport, extraligu si zájde pozrieť na Slovan. Svrbia ho ruky, nohy. „Neviem oddychovať len tak ničnerobením. Najlepšie som sa vždy cítil s mužstvom na hokejovej lavičke," dodal jubilant.
