Bol rok 2003 dobrý alebo zlý? Odpoveď závisí od uhla pohľadu a pre každého môže byť iná. Vo svete ziskov a strát sa však dá nájsť objektívna odpoveď, ak sa otázka trochu zjednoduší: bol rok 2003 ziskový alebo stratový?

Počítať zisky môžu mnohí z tých, pre ktorých je rozhodujúci výnos z investícií. Napríklad burziáni z Wall Street, ktorí nakupovali blue chips akcie, si tento rok pripísali dohromady 25-percentný plus, najvyšší od roku 1996. Ešte ziskovejší bol rok pre obchodníkov na komoditných burzách. Vyše 40-percentné výnosy priniesli napríklad bavlna, sója alebo meď. Zarobili aj tradičné investície ako zlato alebo striebro.

Naopak, ťažké straty utrpel ten, kto vlani stavil na americký dolár. Pošas roka ohlasovali finančné trhy stále nové a nové historické minimá oproti hlavnému konkurentovi - euru. Posledný decembrový kurz 1,2565 dolára za euro znamenal pre americkú menu ročný mínus 20 percent.

Ako zlý môžu vlaňajšok vyhodnotiť tí, pre ktorých je dôležitá nízka cena ropy. V roku 2003 bola jej priemerná cena 31 dolárov za barel, čo je najviac za posledných dvadsať rokov. Odrazilo sa to aj na cenách ropných produktov - napríklad na Slovensku zdražel najpoužívanejší benzín s oktánovým číslom 95 o 10 percent.

Rekordom roka na Slovensku bol kurz koruny a dolára. Koncoročná cena dolára 32,92 koruny bola o 18 percent slabšia ako vlani. Zisky, hoci menšie, si koruna pripísala aj oproti euru a českej mene. Podstatnú zmenu zaznamenalo Slovensko aj v obchode so zahraničím. V porovnaní s rokom 2002 mínus v obchodnej bilancii zmenšil predbežne osemnásobne.

Dobrý rok mali „bežci na dlhé trate", ktorým ide viac o dlhodobé trendy než o okamžité výsledky. Mohlo ich potešiť postupné oživenie svetovej ekonomiky po rokoch stagnácie. Na Slovensku sa zase pohli dopredu dôležité reformy. Zavedením rovnej dane sa krajina stala príkladom pre iné postkomunistické štáty a vyslúžila si pochvalu od viacerých medzinárodných inštitúcií.

Rok 2003 podľa SME

Plusy

1. daňová reforma,

2. rozhodnutie PSA investovať v Trnave,

3. štart dôchodkovej reformy,

4. pokles nezamestnanosti,

5. zastavenie tvorby dlhov v zdravotníctve,

6. nový Zákonník práce.

Mínusy

1. zvýšenie spotrebných daní od augusta v dôsledku zlého odhadu rozpočtových príjmov,

2. pokles reálnych miezd,

3. nečitateľná menová politika NBS,

4. štrajk železničiarov,

5. problémy s oddlžovaním škôl.

Ekonomika

Hospodársky rast zostáva jedným z najsilnejších v Európe, a to aj napriek poklesu spotreby domácností a štátu. Za tri štvrťroky výkonnosť ekonomiky oproti rovnakému obdobiu roka 2002 stúpla o 4 % , na podobnej úrovni sa očakáva aj rast za celý rok.

Zahraničný obchod vykázal veľmi výrazné medziročné zlepšenie. Ku koncu novembra dovozy prevyšovali export o 10,9 mld. Sk , pričom rok predtým bol obchodný deficit takmer osemkrát vyšší. Zlepšeniu výsledkov pomohlo najmä výrazné zvýšenie vývozu áut.

Výkonnosť priemyslu za prvých desať mesiacov medziročne narástla o 5,8 % , pod čo sa podpísal najmä solídny rast vo výrobných odvetviach. Výroba sa napriek prechodnému spomaleniu rastu v letných mesiacoch zvýšila o 8,1 % . Aj tento rast výrazne potiahol automobilový priemysel, darilo sa však aj gumárenstvu, hutníctvu či elektrotechnike.

Nezamestnanosť počas roka rapídne poklesla. Kým na začiatku roka 2003 úrady práce evidovali 17,7-percentnú mieru nezamestnanosti, v novembri podiel ľudí bez práce bol len 14,2 % . Pod tento výsledok sa podísali administratívne opatrenia vlády, ktorá sprísnila podmienky poberania podpory, nezanedbateľná však bola aj tvorba nových pracovných miest. V treťom štvrťroku 2003 ich bolo na Slovensku o 48,3-tisíca viac ako rok predtým.

Životná úroveň

Výrazný rast cien spôsobil v minulom roku pokles kúpyschopnosti obyvateľstva. Za obdobie január až november sa cenová úroveň na Slovensku zvýšila o 8,5 % . Podpísalo sa pod to najmä novoročné zdražovanie energií, augustové úpravy spotrebných daní z pohonných látok, piva a tabaku, ako aj zdraženie zákonných poistiek za autá. Najväčší cenový šok občania pocítili najmä v januári, keď došlo k spomínanej úprave cien plynu, elektriny a vody.

Reálne mzdy boli v treťom štvrťroku o 1,9 % nižšie ako rok predtým. To znamená, že o toľko menej tovarov a služieb si mohli občania dovoliť kúpiť zo svojho platu. Pracujúci síce videli na svojich výplatných páskach v priemere o 7 % vyšší príjem ako pred rokom, tento nárast však nedokázal kompenzovať rast cien. To sa prejavilo aj na tom, že spotreba domácností začala medziročne klesať, čím tlmila celkový rast slovenského hospodárstva.

Výraznejšie zníženie životnej úrovne pocítili penzisti , ktorým sa od júla zvýšili dôchodky o 6 % . V danom mesiaci však už ceny boli o 8,7 % vyššie ako pred rokom, v novembri bola cenová úroveň vyššia dokonca o 9,8 % v porovnaní s novembrom 2002.

Reformy

Ministerstvo financií začiatkom roka prišlo s myšlienkou zásadne zmeniť daňový systém . Od januára 2004 sa tak na Slovensku zaviedla rovná daň z príjmu na úrovni 19 % , na rovnakej výške sa zjednotili aj sadzby dane z pridanej hodnoty. Zrušila sa daň z dedičstva a daň z darovania, na troch percentách sa zjednotila daň z prevodu nehnuteľností. Už od augusta 2003 sa na druhej strane zvýšili spotrebné dane z pohonných látok, tabaku a piva.

Na dôchodky si začnú ľudia šetriť sami na vlastných účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach a zmení sa aj kľúč výpočtu dôchodkov v starom, priebežnom pilieri. Schvaľovanie dôchodkovej reformy bolo problematické hlavne pri zákone o starobnom sporení, kde ministerstvo práce pôvodne navrhovalo, aby dôchodkové úspory ľudí patrili naďalej štátu, čo by znemožnilo ich dedenie. Parlament nakoniec najdiskutovanejšie body zmenil podľa vzoru čílskej dôchodkovej reformy. Od roku 2005 si tak budú pracujúci polovicu dnešných dôchodkových odvodov šetriť na vlastných účtoch .

Rezort zdravotníctva sa odhodlal na nepopulárne opatrenia, ktorých cieľom je zvýšiť spoluúčasť pacienta na ošetrení a liečbe. Koncepcia reformy zdravotníctva počíta so zamedzením zneužívania štedrého systému. Už vlani priniesla reforma prvé ovocie - spotreba liekov klesla a priblížila sa európskej úrovni.

Investície

Po období strát priniesol rok 2003 konečne zisky. Tešiť sa z nich mohli obchodníci s akciami aj komoditami. Podľa analytikov to bolo výsledkom zlepšenia ziskovosti podnikov i zlepšovania makroeknomických ukazovateľov. Opačne pôsobil na investície strach z teroristických útokov .

Na zlepšovaní kurzov mohli profitovať aj drobní slovenskí investori. Zisky si mohli pripísať napríklad, ak boli majiteľmi akciových podielových listov. Investíciou roka na Slovensku boli zrejme nehnuteľnosti . Ich zdraženie súviselo s očakávaným nárastom cien po vstupe do EÚ. Trnavský región zase pocítil, ako môže cenami bytov pohnúť veľká investícia.

Ako sa dalo zarobiť?