BRATISLAVA - Od 1. januára je opäť možnosť žiadať o poľnohospodársku a lesnú pôdu, ktorú štát jej vlastníkom odňal od februára 1948 do konca roka 1989.

Štát vyšiel v ústrety tým, čo si svoje reštitučné nároky nestihli uplatniť v pôvodnom termíne do 31. decembra 1992. Ministerstvo pôdohospodárstva ich eviduje takmer 1600.

Záujemcovia majú rok na to, aby stihli podať žiadosť. Podľa hovorkyne ministra pôdohospodárstva Kataríny Czajlikovej sa očakáva asi päťtisíc žiadostí.

Podľa zákona možno reštituentovi vydať najviac 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov všetkej pôdy.

Nie každý pozemok však bude možné získať späť, medzičasom na ňom totiž mohol vzniknúť cintorín alebo iná stavba. Reštituent si vtedy bude môcť vybrať: buď náhradný pozemok, alebo peniaze. „Na vydávanie náhradných pozemkov môžeme využiť štátnu pôdu a finančné reštitúcie (Slovenský pozemkový) fond môže pokryť zo svojho dlhšie vytváraného rezervného fondu," povedal pre TASR Ľudovít Kaviak zo Slovenského pozemkového fondu.

Štát je teda pripravený vrátiť pôdu tým, ktorí sa o ňu prihlásia. Na druhej strane od 1. septembra 2005 sa štát stane majiteľom tých pozemkov, o ktoré nik dovtedy nepožiada. Tieto tzv. pozemky s nezisteným vlastníkom majú plochu zhruba 578-tisíc hektárov.

O rok neskôr tieto pozemky prejdú do vlastníctva obcí a štát si ponechá len tie, ktoré sú určené na výstavbu objektov celospoločenského významu.

Pozemky, na ktoré už boli alebo ešte len budú uplatnené reštitučné nároky, do obecného vlastníctva neprejdú, kým o nárokoch nebude rozhodnuté.

Reštitúcie v číslach

Doteraz bolo v rámci reštitúcií vydaných 46 660 rozhodnutí - 375 611 osobám.

Týmto bolo vrátené vlastníctvo k pozemkom v rozsahu 317 855 hektárov a 22 261 hektárov náhradných pozemkov.

Okrem toho štát finančne odškodnil tých, ktorým pozemky nebolo možné vydať ani nahradiť inými, sumou 801 miliónov korún.

Z prvej vlny reštitúcii ešte nie je naplnených 2773 rozhodnutí.

Kde o reštitúciu žiadať

Reštituenti si svoje nároky môžu uplatniť na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého pozemok leží. Na úradoch sú pre nich už pripravené vzory žiadostí.

Proti rozhodnutiu úradu sa možno odvolať na súd.

* Na tejto adrese budú sídliť dva obvodné pozemkové úrady - jeden pre Košice I-IV, druhý pre Košice-okolie.

Rozsah reštitúcie

Reštituentovi možno vydať najviac 150 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov všetkej pôdy.

Reštituent je povinný po navrátení vlastníctva k pozemku zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získal; rovnako musí vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú mu štát (iná právnická osoba) pri prevode pozemku vyplatila, ako aj náhradu za zhodnotenie pozemku.

Kto o reštitúciu môže žiadaťŽiadateľ musí byť občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území. Mal pozemok, ktorý v čase od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu - v dôsledku napríklad:

* výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

* toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenska,

* súdneho rozhodnutia o neplatnosti zmluvy, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol nehnuteľnosť na niekoho iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,

* zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

* kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

* vyvlastnenia bez náhrady,

* znárodnenia bez náhrady,

* politickej perzekúcie,

* odovzdania do vlastníctva družstva podľa napríklad zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách.

Ak pôvodný vlastník pozemku už nežije, nárok si môžu uplatniť iné osoby v tomto poradí:

* dedič zo závetu, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

* dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva (ak mu pôvodný vlastník žiaden pozemok, resp. časť pozemku neodkázal),

* deti a manžel pôvodného vlastníka - rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred 31. decembrom 2004, jeho deti (vnuci pôvodného vlastníka), a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti (pravnuci pôvodného vlastníka),

* rodičia pôvodného vlastníka,

* súrodenci pôvodného vlastníka; ak niektorý z nich zomrel, jeho deti (synovci a netere pôvodného vlastníka).

Aj dedičia musia byť štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ale ich trvalý pobyt na jej území zákon výslovne nevyžaduje.

Čo treba k žiadosti o vrátenie pôdy priložiť

Reštituenti musia predovšetkým predložiť doklad, akým spôsobom im (ak ide o iné oprávnené osoby, ich poručiteľom) pozemok bol odňatý. Môže ním byť napríklad súdne rozhodnutie, doklad o vyvlastnení, tzv. renunciačné vyhlásenie (vyhlásenie zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania), zmluva o darovaní nehnuteľnosti uzavretá v tiesni.

Zároveň musia označiť pozemok, ktorý si nárokujú. Že je naozaj ich, doložia výpismi (kópiami) z archívov, pozemkových kníh, evidenčných listov či katastrálnych máp.

Dedičia nesmú zabudnúť na dokladovanie svojho príbuzenského vzťahu k pôvodnému vlastníkovi pozemku. Na to by im podľa všetkého mal stačiť aj rodný či sobášny list.

- pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby,

- na pozemku sa nachádza cintorín,

- pozemok leží v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov I. stupňa, tvorí koryto vodného toku, alebo sú na ňom prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzených stolových minerálnych vôd,

- pozemok bol medzičasom zastavaný,

- na pozemku je záhradkárska alebo chatová osada, botanická záhrada, arborétum, šľachtiteľská plocha alebo les určený na lesný výskum,

- na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, alebo

- pozemok je podľa územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme.

Vtedy štát reštituentovi bezodplatne vydá iné pozemky - v primeranej výmere a bonite, v akej boli pôvodné pozemky, a ak to je možné, v tej istej obci, kde sa pôvodné pozemky (ich prevažná časť) nachádzajú, alebo mu poskytne finančnú náhradu. Toto bude zabezpečovať Slovenský pozemkový fond.