Nedeľa, 18. november, 2018 | Meniny má Eugen

Dnešným dňom sa končí ďalší veľmi rušný rok

Rok 2003 bol rokom Bushovej vojny, európskych škriepok, obnovenia lovu veľrýb, odchodu pár mocných vládcov, ale aj pár nových nádejíTento rok definovala jedna vojna. Nebola to najväčšia vojna roka (táto „pocta" patrí Sudánu alebo Kongu - aj keď obe ...

Rok 2003 bol rokom Bushovej vojny, európskych škriepok, obnovenia lovu veľrýb, odchodu pár mocných vládcov, ale aj pár nových nádejíTento rok definovala jedna vojna. Nebola to najväčšia vojna roka (táto „pocta" patrí Sudánu alebo Kongu - aj keď obe tamojšie vojny sa už možno končia) ani nepostupovala najrýchlejšie (tu patrí prvenstvo určite Nepálu) a určite to nebola najstaršia trvajúca vojna (tú má asi Kolumbia - až na občasné prímeria).

Táto vojna bola krátka a s malými stratami na životoch a o jej výsledku nik nepochyboval, pretože vojenský rozpočet jednej strany bol 240-krát vyšší než druhej. I tak bol rok 2003 rokom americko-irackej vojny.

Bola dôležitá, pretože USA sú najväčšou svetovou mocnosťou a čokoľvek robia, je dôležité. Bola dôležitá, pretože Irak pláva na mori ropy a pretože je to arabská a prevažne moslimská krajina: spektrum Huntingtonovej „zrážky civilizácií" obsahuje obe tieto možnosti. Predovšetkým však bola dôležitá preto, lebo po prvý raz po takmer 60 rokoch sa veľká krajina úmyselne postavila na odpor autorite OSN a medzinárodnému právnemu poriadku.

„Obmedzená suverenita"

USA naozaj spochybnili celý systém pravidiel, ktorý riadil vzťahy medzi veľkými mocnosťami od westfálskeho mieru v roku 1648, pretože vyhlásili doktrínu „obmedzenej suverenity", omnoho rozsiahlejšiu než doktrína Leonida Brežneva o sovietskych satelitných režimoch, v mene ktorej napadol v roku 1968 Československo. Bushova administratíva dala najavo, že žiadna krajina, ktorú Washington podozrieva z podporovania teroristov alebo vyvíjania „zbraní hromadného ničenia", si nemôže byť istá pred americkou vojenskou intervenciou. Washington rozhodne sám - a keď sa potom ukáže, že nijakí teroristi ani zbrane neboli, nik vám už vaše peniaze nevráti.

To všetko rozpútali teroristické útoky na USA pred 28 mesiacmi. Aktuálna úroveň teroristických aktivít vo svete v roku 2003 zostala nízka a počet úmrtí pripísateľných islamistom spojeným s al-Káidou bol v skutočnosti veľmi malý: menší než tisíc ľudí zabitých v uplynulom roku v tucte rôznych krajín, z ktorých ani jedna nepatrila k primárnemu cieľu teroristov, t. j. západným štátom. A v porovnaní s ôsmimi tisícami ľudí, ktorí denne zomrú na AIDS, je to úplne bezvýznamné číslo. Ale odkedy sa niekoľkým tisícom militantov Usámu bin Ládina podarilo uchmatnúť si americkú i medzinárodnú agendu, musíme ich jednoducho považovať za autorov najúspešnejšej teroristickej operácie všetkých čias.

Sotva tušili, že odštartujú americký náprah za globálnou hegemóniou, a ešte ťažšie je si predstaviť, že by si uvedomovali skutočné nebezpečenstvo. Je fakt - hoci to dokáže verejne pripustiť len pár vlád okrem USA - že väčšina ľudí na svete by chcela žiť pod globálnou americkou hegemóniou, ktorá by im zaistila bezpečnosť a prosperitu, ak by si to americkí občania skutočne vzali na svoj účet. Lenže málokto okrem USA (a len málo skúsených v USA) verí v existenciu zdrojov a vôle USA nastoliť vo svete pre budúce desaťročia „Bushovu doktrínu".

Hrozí skôr, že súčasné správanie Ameriky, zosobnené nevyprovokovanou a nelegálnou inváziou do Iraku, zničí medzinárodný systém multilaterálnej spolupráce, ktorý bol cieľom väčšiny štátnikov od založenia OSN. V dekáde medzi koncom studenej vojny a rokom 2001 sa významne pokročilo, ale kým sa americká verejnosť konečne postaví proti cene a obetiam pokusu o globálnu hegemóniu, nijaký multilaterálny systém tu už nemusí byť. Miesto toho sa svet vráti k súperiacim alianciám a stratégiám rovnováhy sily, ktoré dominovali pred prvou svetovou vojnou.

Tak vyzeral najhorší možný scenár na začiatku roka 2003. Vojna bola pre americké sily ľahšia, než sa pôvodne zdalo, ale následky sú oveľa ťažšie. Na konci roka sa i napriek zadržaniu Saddáma Husajna ozbrojený odpor proti americkej okupácii Iraku stal pre Bushovu administratívu vážnym politickým problémom. Výsledkom je, že vyhliadky na americké dobrodružstvo v globálnej hegemónii sú značne hmlistejšie a perspektívy prežitia multilaterálneho systému sa zlepšili. Fajn - ale nič z toho by nás netrápilo, keby pred dvoma rokmi neprišli teroristické útoky ako blesk z jasného neba a tie doslova vyhodili svet z koľají.

Viac dobrého ako zlého

Potenciál amerického úsilia stať sa unilaterálnou globálnou silou existoval od rozpadu Sovietskeho zväzu, ale nikdy by sa nestal skutočnosťou, nebyť 11. septembra. Ľudia, ktorí zosnovali útok, boli zruční a trpezliví, ale jediný ich kiks mohol znamenať zatknutie zlej osoby v zlom čase a celý plán by padol.

Žijeme konzekvencie dosť nepravdepodobných možností, ktoré sa stali našou novou skutočnosťou. Ale všetko sa môže vrátiť do starých koľají. Čo sa stalo v 95 percentách sveta, ktoré stále žijú prevažne starú realitu, kde sa udalosti vyvíjajú cestou ak nie celkom predvídateľnou, tak aspoň v hrubých obrysoch známou? Pomerne veľa a viac dobrého ako zlého.

V Ázii bolo najvýznamnejšou udalosťou odovzdanie moci ďalšej generácii (alebo pologenerácii) v čínskej komunistickej strane a zbližovanie medzi Indiou a Pakistanom plus novembrové prímerie v spornom Kašmíre. Ani jedna z týchto udalostí nutne neznamená skutočnú zmenu drsnej reality, ktorá trvá desaťročia, ale objavila sa nádej.

Hra na blufovanie medzi Čínou a Taiwanom pokračuje bez vážnejšej možnosti prerastania do vojny. Malajzijský premiér Mahathir Muhammad po tridsiatich rokoch konečne odišiel do dôchodku a filipínska prezidenta Gloria Arroyová poľahky prežila pokus o vojenskú vzburu. Japonský premiér Koizumi bol tesne opätovne zvolený, takže v Japonsku sa opäť raz veľa nezmení. Nafúknutá kríza okolo údajných jadrových zbraní Severnej Kórey sa nevyriešila, ale ani nepokročila bližšie k vojne (samozrejme, Severná Kórea je chudobný hladujúci štát bez sily zaútočiť na kohokoľvek a takíto Severokórejčania hovoria o jadrových zbraniach, ktorých sa USA boja). V máji nechali generáli v Barme zmasakrovať davy ľudí, ktorí si prišli vypočuť demokratickú vodkyňu Aung San Su Ťij (je opäť v domácom väzení).

Jedinými vážnymi vojnami na kontinente obývanom polovicou ľudstva sú vzbura maoistov v Nepále a vojna Indonézie proti rebelom v Acehu. Prímerie na Srí Lanke trvá.

Európske škriepky

Európa bola svedkom silného rozkolu medzi vládami, ktoré podporili americkú inváziu v Iraku (Británia, Taliansko, Španielsko a niekoľko bývalých sovietskych satelitov) a tými, ktorí ju nepodporili (Francúzsko, Nemecko, Rusko a väčšina ostatných). Rozkol bol však menej hlboký, než sa zdalo, v tom zmysle, že verejná mienka v oboch táboroch inváziu odmietla - v Taliansku a Španielsku to bolo takmer 80 percent obyvateľov. Len v Británii sa verejná mienka viac-menej rozdelila, ale dlhé verejné vyšetrovanie manipulácií premiéra Blaira s faktmi, aby Britov presvedčil o vojne, jeho reputáciu značne zakalilo.

Rozširovanie Európskej únie pokračuje podľa plánu, desať kandidátov - od pobaltských štátov až po Maltu a Cyprus - splnilo posledné podmienky vrátane referenda. Práce na ústave pre novú 25-člennú úniu na konci roka oddialila trpká škriepka o to, či bude mať stredne veľké Španielsko a Poľsko takmer rovnakú hlasovaciu váhu ako najväčší členovia únie, ale problémy tohto typu zrejme nakoniec rozlúsknu až nočné rokovacie handlovačky na poslednú chvíľu. Najväčšmi šokovalo inak ospalé Švédsko: šéfku diplomacie Annu Lindhovú, ktorú tipovali na budúcu premiérku a snáď i budúcu prezidentku Európskej únie, zavraždil v obchodnom dome osamelý šialenec. A o týždeň nato švédski voliči odmietli pristúpenie k euromene.

V marci odhlasovali občania Lichtenštajnska svojmu dedičnému vládcovi princovi Hansovi-Adamovi absolútne právomoci a v auguste začal Island po štrnástich rokoch s lovom veľrýb. Rusko sa ešte viac vzdialilo skutočnej demokracii parlamentnými voľbami, v ktorých bolo zmanipulované snáď všetko s výnimkou samotného hlasovania, ale bolo to vždy lepšie než „voľby" v Čečensku, ktoré podľa očakávania legitimizovali kolaborantský režim. A všetky sliepky v kuríne sa zúrivo rozkotkodákali, keď Putinov náčelník štábu pohrozil bombardovaním Ukrajiny v prípade, ak nevráti späť sporný ostrovček v Čiernom mori. Žiadna vojna sa nekonala.

Na Kaukaze prekvapila nenásilná demokratická revolúcia v Gruzínsku, ktorá zvrhla dlhoročného prezidenta Ševardnadzeho - voľby majú byť v januári 2004. Nasledovali demonštrácie proti nepopulárnym režimom v Moldavsku a Ukrajine, ale príkladom ťažkostí okolo zavedenia skutočnej demokracie je Srbsko, ktoré nedokázalo ani do tretice zvoliť prezidenta pre malú účasť voličov. Turecko sa vyhlo angažovaniu v Iraku napriek intenzívnemu tlaku USA a súčasne si otvorilo dvere pre možné členstvo v Európskej únii, keď vypustilo nedemokratické prvky zo svojej ústavy. Dokonca i dlho rozdelený Cyprus možno smeruje po voľbách v tureckej časti k znovuzjednoteniu.

Amerika-Afrika...

V oboch Amerikách stojí za zaznamenanie najmä nástup prvého socialistického prezidenta Brazílie Luiza Inacia „Lulu" da Silvu a zmena stráží v Kanade, kde premiér Chrétien po dekáde v úrade ustúpil z cesty svojmu najnenávidenejšiemu rivalovi (a straníckemu kolegovi) Paulovi Martinovi. „Lulu" prestal byť socialistom, keď zaviedol prísne ortodoxnú fiškálnu politiku, Chrétien pri odchode nevyslal do Iraku kanadské jednotky a dokonca otvorene kritizoval inváziu, pretože iní členovia NATO ako Francúzsko a Nemecko boli vo washingtonskom rebríčku vyššie než Kanada. Obnova ekonomiky v USA nedokázala zmariť rastúcu nepopulárnosť vojny v Iraku a objavili sa dôveryhodní demokratickí vyzývatelia prezidenta Busha pred prezidentskými voľbami v novembri 2004.

Z Afriky prišlo pre zmenu viac dobrých než zlých správ - spravodlivé voľby v Nigérii, najľudnatejšom štáte kontinentu, vrátili do úradu prezidenta Obasanja a dve najväčšie vojny - v Kongu a Sudáne - sú na ústupe.

Bývalý libérijský diktátor a monštruózny strojca genocídy Charles Taylor sa nechal presvedčiť, aby odišiel do exilu a dal zničenej krajine šancu na obnovu, a bývalý zambijský prezident Frederick Chiluba čelí len rok po nástupe do úradu obvineniu z korupcie, čo je pre veľkých mužov Afriky situácia takmer nepredstaviteľná.

Pokračuje úmyselné ničenie zimbabwianskej ekonomiky, slobodnej tlače a občianskych práv a existujú alarmujúce signály, že Namíbia sa uberá podobným smerom. Šesť štátov strednej Afriky takmer vyhladovalo enormné sucho, hlad hrozí i v Etiópii a najmenej polovica obyvateľov kontinentu vedie tichý zúfalý - a neustále kratší - život. Ale sú aspoň náznaky nádeje.

Veľké krachy roka

A sme nevyhnutne na Blízkom východe, kde sa prozápadné arabské režimy úspešne vezú na ľudovom hneve proti invázii v Iraku, ale s postupom udalostí sú čoraz krehkejšie. V najprekérnejšej situácii je zrejme režim v Saudskej Arábii, kde sú prestrelky medzi políciou a teroristami takmer na dennom poriadku, ale ani Sýria a Egypt nevyzerajú príliš stabilne. Na druhej strane líbyjský generál Kaddáfí zavŕšil svoju dlhú cestu obrátenia sa k dobrým spôsobom a sľúbil sa vzdať držby zbraní hromadného ničenia (čo má asi taký význam, ako keď sa Mozambik vzdá svojho vesmírneho programu, pretože ani jedno, ani druhé nikdy nestálo za reč).

V izraelsko-palestínskej aréne, kde politická nekompetentnosť a absolútna obmedzenosť na oboch stranách odsúdili tzv. cestovnú mapu skončiť na tom istom smetisku ako dohody z Osla, všetky politické pózy zatienila stavba nového „berlínskeho múru" na západnom brehu Jordánu. Napriek presviedčaniu izraelských úradov, že ide len o dočasnú bezpečnostnú ohradu, stavba vzbudzuje dojem a pocit permanentnej hranice, ktorá zahŕňa aj takmer všetky veľké židovské osady na západnom brehu, uzaviera Palestínčanov do ľahko kontrolovateľných kantónov a vylučuje akúkoľvek reálnu potrebu rokovať s nimi. Perspektíva izraelsko-palestínskeho mieru, ktorý by urobil z Izraelu prijateľnú časť krajiny Blízkeho východu, sa teraz stráca z dohľadu.

Americký raketoplán Columbia sa roztrhol na kusy, zdržal dokončenie Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS a celý americký raketový program zostáva zatiaľ na zemi. Ruské lode však pokračovali vo výpravách na ISS a v októbri Čína vyslala svojho prvého človeka na obežnú dráhu. Od marca do mája zomrelo vyše 800 ľudí na SARS, prvú novú globálnu epidémiu v 21. storočí, ale nákazu sa podarilo úspešne izolovať i napriek neexistencii vakcín či účinného lieku. Summit Svetovej obchodnej organizácie v Cancúne sa rozpadol na nezhodách potom, ako koalícia krajín tretieho sveta vedená Brazíliou, Indiou a Čínou odmietla požiadavky bohatých krajín, aby sa otvorili ich investíciám, a pritom si bohatí chceli zachovať ochranu svojho domáceho poľnohospodárstva. Kjótska dohoda o boji proti klimatickým zmenám, už ťažko poškodená odmietnutím USA, čelila novým hrozbám Ruska, ktoré ratifikáciu dohody podmienilo novými ústupkami ostatných.

Euro preskočilo americký dolár, ale dlho očakávaný kolaps americkej meny je stále len v rovine predpovedí i napriek mohutnému deficitu amerického rozpočtu. Hiroši Watanabe z japonského ministerstva financií navrhol do konca desaťročia zaviesť spoločnú menu v Ázii, ktorá by zahrnula aj Čínu, najrýchlejšie rastúcu ekonomiku sveta.

Nádej zomiera posledná

Nové genetické dôkazy potvrdili, že pred 74-tisíc rokmi takmer celú pôvodnú populáciu juhovýchodnej Ázie vyhubila explózia megavulkánu na Sumatre. Nasledovala vraj šesťročná „atómová zima" a celý indický subkontinent bol pokrytý popolom do výšky troch metrov. A po 115 objavoch gigantických superplanét vo vzdialených sústavách astronómovia v júli oznámili, že vo vzdialenosti asi 90 svetelných rokov objavili planétu pripomínajúcu náš Jupiter a obiehajúcu okolo hviezdy podobnej Slnku.

Myšlienka, že solárny systém podobný nášmu je vo svete bežný asi tak ako medzihviezdny prach, vyzerá s blížiacim sa koncom roka 2003 stále pravdepodobnejšie. Šesť miliárd ľudských bytostí, doslova milióny projektov, plánov a súperiacich agiend, takmer dvesto štátov - bol to ďalší veľmi rušný rok. A stále nie je jasné, či ktosi iný vo vesmíre vôbec tuší, že sme tu.

Gwynne Dyer (1943) je historikom a novinárom. Pochádza z kanadského Newfoundlandu, študoval na univerzitách v Kanade, USA i Británii, na University of London získal doktorát z vojenských dejín a histórie Blízkeho východu. Slúžil v kanadskom, americkom a britskom námorníctve, prednášal vojenské dejiny. Je novinárom na voľnej nohe, prednáša, napísal niekoľko scenárov k rozhlasovým a televíznym dokumentom. Svoje komentáre publikuje v takmer 200 novinách vo viac ako 40 krajinách. V rokoch 1988-1990 strávil veľa času v Rusku a východnej Európe a neskôr nakrútil dokument Gorbačovova revolúcia. Jeden diel z jeho 7-dielnej dokumentárnej série Vojna bol v roku 1985 nominovaný na Oscara. Prvé tri mesiace vojny v zálive bol vojnovým spravodajcom. Žije v Londýne.

Najčítanejšie na SME

          Inzercia - Tlačové správy

          1. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte!
          2. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
          3. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
          4. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
          5. Ľudia si už neuvedomujú, že ich svet nekončí na vlastnom prahu
          6. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať?
          7. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými
          8. EY Podnikateľ roka: hľadáme slovenské príbehy!
          9. Platíte si poistenie domova zbytočne?
          10. Volkswagen T-Cross má z každého niečo
          1. Boli ste v Novembri 89 na námestí? Patrí vám verejná vďaka!
          2. 4 mýty o minerálnej vlne, ktorým by ste nemali veriť
          3. Stavebná fakulta STU na dňoch kariérneho poradenstva
          4. XXIII. Seminár I. Poliačka – Rozvoj cestnej infraštruktúry
          5. Spoločenská zodpovednosť je súčasťou podnikania
          6. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch
          7. Sieť prevádzok Stop Shop obchodov má už 80 pobočiek
          8. Rozdiel medzi Dič a Ič dph
          9. Ekonomická diplomacia Indonézie
          10. Ako si vieme zabezpečiť štedrý a spokojný dôchodok?
          1. Dvaja Slováci dokázali zázrak. Ich listy chcú po celom svete 34 518
          2. Kde robia v Bratislave najlepšiu kávu? Vybrali sme 6 kaviarní 26 554
          3. Platíte si poistenie domova zbytočne? 20 518
          4. Kupujete alebo predávate byt? Týchto 5 vecí si skontrolujte! 10 551
          5. Hodnotenie profesionála: Dovolenka na Seycheloch 8 760
          6. First moment na leto 2019 je tu: 13 letovísk s výraznými zľavami 7 322
          7. Hidradenitída - kožná choroba, o ktorej sa nehovorí 4 229
          8. Psychológ varuje rodičov: Nesnažte sa byť dokonalými 3 837
          9. Televízor s 8K rozlíšením je realitou. Kúpiť či čakať? 3 814
          10. Volkswagen T-Cross má z každého niečo 3 559