Svet je po posledných mesiacoch bezpečnejší, demokratickejší a slobodnejší. A to aj napriek tomu, že stále hrozia teroristické útoky a stále je dosť tyranov, ktorí ničia svojich ľudí. Pád Saddáma síce spôsobil diplomatickú roztržku dosahujúcu rozmery studenej vojny, no nepochybne svet urobil lepším. A to musia uznať aj tí, ktorí boli proti vojne.
Svet sa tohto roku rozdelil. Jedni majú pocit, že hrozby sú také silné a naliehavé, že treba konať. Druhí, že všetko sa dá riešiť aj pokojnou cestou. Jednoducho si myslia, že ešte je čas.
Hoci sa Európe veľké tragédie vyhýbali, zdalo sa, akoby dopadla najhoršie. Mal to byť rok veľkého zjednotenia. Tá dobrá a slobodná časť Európy sa posúva aj na územie bývalej Európy komunistickej. Spory o Irak a na záver okolo spoločnej ústavy však ukázali, že sen o jednotnej a kompletnej Európe je stále len snom. Pár týždňov pred faktickým rozšírením to nie je najlepšie zistenie.
Zdá sa, že najviac dokázal zo všetkých posledných kríz vytĺcť ruský prezident Putin. Pred dvoma rokmi sa zbratal s Amerikou a vytvoril zdanie, že Rusko patrí medzi normálne a slušné krajiny. Teraz sa síce láska s Bushom pravdepodobne skončila, Putin však v závetrí získal doma absolútnu moc.
Rok 2003 bol plný katastrof, teroru a obrovskej vojny. Tak sa aj skončil: pohromou v Iráne. Napriek tomu sa o desať rokov bude o ňom hovoriť ako o roku, keď sa svet zbavil Saddáma. Všetko sa skryje v jeho brade.
Saddámov Irak je minulosťou. Takmer deväť mesiacov od začiatku útokov americkí vojaci chytili bývalého diktátora. Hneď v prvý deň akcie bolo centrum Bagdadu v plameňoch a o niekoľko dní neskôr sa začali vzdávať prví irackí vojaci. Veľké boje sa skončili v apríli, neznamenalo to však, že sa skončila aj vojna. Útoky na Američanov a ich spojencov stále pokračujú. Od 1. mája, keď prezident Bush ohlásil koniec veľkých bojov, zomrelo už 212 amerických vojakov.
Medzi bezmenné tváre vojny patrili vojaci užívajúci si v paláci exdiktátora Saddáma Husajna (hore) či okupanti - záchrancovia, ktorí s namierenou zbraňou napojili irackého vojaka. Jednou z najslávnejších tvári vojny sa stala Jessica Lynchová, ale stále nie je jasné, ako ju z irackého zajatia Američania vlastne dostali. Symbolom dobytia Bagdadu sa stalo strhnutie Husajnovej sochy. Iračania Saddámovu hlavu bili topánkami, čo je pre moslimov najväčšou potupou.
Najdôležitejšie udalosti
JANUÁR
6. - Iracký prezident Saddám Husajn obvinil zbrojných inšpektorov OSN zo špionáže.
22. - Francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký kancelár Gerhard Schröder sa zhodli, že treba zabrániť vojne s Irakom. Začal sa spor medzi USA a Britániou a Nemeckom a Francúzskom.
29. - Americký prezident George Bush v posolstve o stave únie vyhlásil, že Irak skrýva zakázané biologické a chemické zbrane a má kontakty s teroristickou organizáciou al-Káida.
30. - Osem európskych politických predstaviteľov vrátane českého prezidenta Václava Havla podporilo Ameriku v boji proti Iraku.
FEBRUÁR
1. - Pri pristávacom manévri sa nad americkým štátom Texas rozpadol raketoplán Columbia. Sedem členov posádky vrátane dvoch žien a prvého izraelského kozmonauta Ilana Ramona zahynulo. Ďalšie lety raketoplánov zastavili.
15. - 16. - Demonštrácií proti vojne v Iraku sa po celom svete zúčasnilo šesť až desať miliónov ľudí.
27. - V Haagu odsúdili bývalú bosnianskosrbskú prezidentku Biljanu Plavšičovú na 11 rokov väzenia.
MAREC
12. - Pri atentáte v Belehrade zabili srbského premiéra Zorana Djindjiča.
17. - OSN zastavila program Ropa za potraviny.
18. - Bush dal Saddámovi Husajnovi a jeho synom 48 hodín na opustenie Iraku. Zbrojní inšpektori OSN opustili Irak.
19. - Mahmúd Abbás prijal funkciu predsedu palestínskej vlády.
20. - Po vypršaní amerického ultimáta začali spojenci na čele s USA a Britániou útok na Irak (operácia Iracká sloboda).
APRÍL
3. - 10. - Na Kube odsúdili 78 disidentov na šesť až 28 rokov žalára.
9. - Spojenecké sily v 21. deň vojny v Iraku dobyli Bagdad, zrútil sa režim prezidenta Saddáma Husajna.
14. - Dobytím Tikrítu sa v Iraku skončili veľké boje.
- Medzinárodný tím vedcov oznámil dokončenie plnej identifikácie ľudského genómu.
16. - Najvyšší predstavitelia 25 európskych krajín podpísali v Aténach zmluvu o vstupe desiatich z nich (vrátane Slovenska) do EÚ.
24. - V Bagdade sa Američanom vzdal Tárik Azíz, podpredseda irackej vlády.
- Choroba SARS (syndróm akútneho respiračného zlyhania) bola v Ázii v apríli na vrchole. Na celom svete zomrelo na SARS v roku 2003 viac ako 800 ľudí, nakazilo sa viac než 8500. Najviac trpeli v Hongkongu, Číne, Taiwane, Singapure a kanadskom Toronte. SARS nepriamo spôsobil veľké ekonomické škody.
MÁJ
1. - Bush oznámil ukončenie hlavných bojových operácií v Iraku a víťazstvo USA a ich spojencov.
12. - Štyri bombové atentáty v saudskoarabskom Rijáde si vyžiadali 35 mŕtvych. Atentáty boli pripisované al-Káide.
13. - Vo Francúzsku sa začali niekoľkotýždenné neúspešné štrajky proti vládnemu návrhu reformy dôchodkového systému.
16. - Séria piatich atentátov v marockej Casablance si vyžiadala najmenej 42 mŕtvych. Z útoku vinená al-Káida.
22. - Bezpečnostná rada OSN zrušila protiiracké sankcie zavedené v auguste 1990 a USA vyškrtli Irak zo zoznamu „teroristických krajín".
30. - Do „ochrannej väzby" uvrhli barmskú laureátku Nobelovej ceny za mier Do Aun Schan Su Ťij.
JÚN
1. - Prezidenti USA a Ruska George Bush a Vladimir Putin si na stretnutí v Petrohrade pri oslavách 300. výročia založenia mesta vymenili ratifikačné listiny k zmluve o znížení stavu strategických jadrových zbraní.
- Čína začala v oblasti Tri tiesňavy prehradzovať tok rieky Jang-c'ťiang.
4. - V jordánskej Akabe sa konal americko-izraelsko-palestínsky summit o plnení mierového plánu pre Izrael a Palestínčanov (tzv. cestovná mapa).
14. - Severná a Južná Kórea po prvýkrát po 50 rokoch prepojili železnice cez hraničnú líniu, spojí Soul a Pchjongjang.
JÚL
5. - Svetová zdravotnícka organizácia oznámila, že globálne šírenie SARS bolo zastavené.
7. - Biely dom priznal nesprávnosť vyjadrenia prezidenta Busha pred inváziou do Iraku o tom, že Husajn chcel nakúpiť urán v niektorej z afrických krajín.
8. - Ladan a Lála Bijaniové, dospelé iránske siamské dievčatá, zomreli pri 54-hodinovej operácii v Singapure, počas ktorej lekári oddelili sestry zrastené v oblasti lebky.
22. - Pri útoku v irackom Mosule zahynuli synovia irackého exprezidenta Udaj a Kusaj Husajnovci.
AUGUST
4. - Do Libérie dorazili vojaci západoafrických mierových síl.
5. - Samovražedný atentát v hoteli v centre indonézskej metropoly Jakarta: 14 mŕtvych, k akcii sa prihlásila odnož al-Káidy Džamá Islamíja.
14. - Najrozsiahlejší výpadok elektrického prúdu v histórii USA, ktorý postihol asi 50 miliónov ľudí a spôsobil škodu až šesť miliárd dolárov.
15. - Líbya uznala zodpovednosť za atentát v Lockerbie a zaviazala sa zaplatiť pozostalým celkom 2,7 miliardy dolárov.
19. - Pri výbuchu, ktorý otriasol bagdadským sídlom OSN, prišlo o život 22 osôb, medzi nimi i zvláštny vyslanec OSN v Iraku Sergio Vieira de Mello.
29 - Pri výbuchu v irackom Nadžafe bolo zabitých 83 osôb, medzi nimi zahynul i vodca bývalej opozície ajatolláh Muhammad Bakr Hakím.
- Vlna mimoriadnych horúčav v Európe si podľa oficiálnych štatistík vyžiadala desaťtisíc obetí, hlavne medzi staršími ľuďmi.
SEPTEMBER
6. - Ministri zahraničia EÚ sa dohodli, že palestínsku organizáciu Hamas zaradia na zoznam teroristických organizácií.
10. - Indonézsky súd odsúdil na smrť jedného zo strojcov atentátu na Bali v októbri 2002 Imama Samudru, bol považovaný za vodcu skupiny, ktorá útok vykonala.
- Ahmad Kurája prijal funkciu palestínskeho premiéra.
14. - Švédi sa v referende vyslovili proti prijatiu eura. Krátko pred jeho konaním v obchodnom dome zavraždili najpopulárnejšiu švédsku političku Annu Lindhovú.
16. - V irackej metropole postrelili zástupkyňu rady irackej dočasnej vlády Akilu Hášimiovú, neskôr zraneniam podľahla.
22. - Rozhodnuté - novým generálnym tajomníkom NATO sa stane holandský minister zahraničia Jaap De Hoop Scheffer.
OKTÓBER
2. - KĽDR oficiálne priznala, že vo veľkom spracováva plutónium z vyhorených palivových článkov svojej jadrovej elektrárne a vyrába z nej štiepny materiál pre jadrové zbrane.
7. - Kalifornčania zvolili za guvernéra herca Arnolda Schwarzeneggera, inaugurovali ho 17. novembra.
10. - Nobelovu cenu za mier dostala iránska bojovníčka za ľudské práva Širín Ebadíová.
17. - V Ríme oslavovali 25. výročie pontifikátu Jána Pavla II. Jeho zdravotný stav v roku 2003 nebol dobrý.
15. - Čína vyslala do vesmíru svoju prvú pilotovanú raketu. Na palube lode Šen-čou-5 bol 38-ročný kozmonaut Jang Li-wej, ktorý 14-krát obletel Zem a po 21 hodinách pristál na Zemi. Čína sa tak stala treťou krajinou na svete, ktorá do vesmíru vyslala svoju vlastnú kozmickú loď s ľudskou posádkou.
25. - Riaditeľ významnej ruskej ropnej spoločnosti Jukos Michail Chodorkovskij bol zatknutý a obvinený z daňových únikov a podvodu.
NOVEMBER
2. - Parlamentné voľby v Gruzínsku. Po voľbách vyzvali hlavné opozičné strany svojich stúpencov, aby protestovali proti údajným pokusom vládnych kruhov sfalšovať voľby. Protesty pokračovali až do 23. novembra, keď prezident Eduard Ševardnadze podal demisiu.
12. - Výbuch bomby pred hlavným štábom talianskej polície v Násiríji - 28 mŕtvych, z toho 19 Talianov, k útoku sa prihlásila al-Káida.
15. - Dva atentáty pomocou bômb v automobiloch na synagógy v Istanbule: 23 mŕtvych a asi 300 zranených.
18-21. - George Bush na štátnej návšteve Veľkej Británie, veľké protesty v londýnskych uliciach.
20. - Pri explóziách v tureckom Istanbule bolo usmrtených 25 osôb a zranených asi 390. Výbuchy boli namierené proti britským cieľom a medzi mŕtvymi bol i britský konzul. K útokom sa prihlásila al-Káida a turecká islamská militantná organizácia Front veľkých východných islamských nájazdníkov.
23. - V parlamentných voľbách v Chorvátsku zvíťazilo opozičné Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ). Zostavením vlády poverený 9. decembra šéf HDZ Ivo Sanader.
DECEMBER
2. - Litovský parlament uznal prezidenta Rolandasa Paksasa za vinného z „ohrozovania bezpečnosti štátu" a začal prípravu na jeho zosadenie.
5. - Pri útoku na osobný vlak v južnom Rusku zahynulo najmenej 40 ľudí a ďalších zhruba 100 ich bolo zranených.
7. - Vo voľbách do dolnej komory ruského parlamentu zvíťazilo Jednotné Rusko, s ktorým sympatizuje prezident Vladimir Putin. Podľa misie OBSE voľby nezodpovedali medzinárodným štandardom.
- Zimbabwe vystúpilo z britského Spoločenstva, pretože summit Spoločenstva predĺžil pozastavenie jeho členstva.
13. - Americkí vojaci chytili Saddáma Husajna.
- Európska únia sa pod talianskym predsedníctvom nedohodla na historicky prvej európskej ústave.
19. - Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí priznal, že jeho krajina chcela vyrobiť jadrovú zbraň. Sľúbil, že zbrojné programy zastaví.
26. - Zemetrasenie v Iráne. V meste Bam mohlo zahynúť v rozvalinách až 50-tisíc ľudí. (čtk, r)
