JURAJ BAČA narodený 17. marca 1977 v KomárneNajstarší v štvorkajaku sedí v lodi vzadu. Do popredia sa okrem výnimočných športových výkonov dostáva aj v rôznych anketách spoločenských časopisov medzi najatraktívnejších mužov.

Váš klubový tréner v Komárne Tibor Soós sa vyjadril, že ste ťažká povaha a maximalista. Súhlasíte?

„Áno a vôbec sa za to nehanbím. Som ťažká povaha. Je lepšie byť osobnosťou, ktorá má čo povedať, i keď s označeným ťažká povaha, ako šedou myšou. Samozrejme, že mám svoje muchy, ale som rád, že si dokážeme problémy vždy vyjasniť a vieme sa skĺbiť do celku a odráža sa to vo výsledkoch lode. Pripúšťam, že niekedy som náladový a vždy maximalista. K tomu ma viedol otec. Keď už niečo robím, tak naplno, aby som zbytočne nemrhal čas."

Pri štúdiu psychológie na Filozofickej fakulte UK sa môžete hlbšie zaoberať analýzou osobnosti športovca, nielen svojej. Baví vás to?

„Odbornú psychológiu som považoval za zaujímavý odbor, navyše v ňom pracuje aj moja matka. Už je to však pre mňa minulosť. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave mi nedokázali vyjsť v ústrety pri individuálnom študijnom pláne, ktorý by sa dal zladiť s režimom vrcholového športovca. Prestúpil som teda na masmediálnu komunikáciu a marketing na Univerzitu Konštantína Filozofa do Nitry. Našiel som odbor, ktorý ma viac uspokojuje a môžem v ňom priamo využiť aj moje športové skúsenosti. Celý profesionálny šport je o reklame a komunikácii s masmédiami."

Je rýchlostná kanoistika dostatočne marketingovo ocenená?

„Náš šport je ocenený tak, ako môže byť. Určité športy sú nadhodnotené, je to dané aj marketingovými vzťahmi. Hlavne kolektívne športy sú preferované viac, čo je prirodzené. Hokej a futbal oslovuje širšie masy, mnohí tieto športy skúšali v detstve a dokážu ich preto lepšie pochopiť."

Táto parketa je predmetom vášho štúdia. Ako vnímate aktuálny stav vo vašom športe?

„Hnevá ma, že kanoistika je stále málo mediálne propagovaná, čo sa vždy odráža aj na úrovni marketingu. Táto výčitka smeruje na náš zväz, kde chýba profesionál pre túto oblasť. Podobný problém je však aj v strešnej medzinárodnej federácii. Riadia ju zväčša starí páni, ktorí vo vipkách stoja počas pretekov chrbtom k tomu, čo sa na vode deje."

Sú názory, že vodný slalom je na tom marketingovo lepšie. Čo vy na to?

„Vodní slalomári majú lepšie podmienky. Nehovorím však o sponzoringu a možnosti na prípravu v teplých podmienkach a podobne. Tie máme aj my na vysokej úrovni. Rozdiel je v tom, že oni majú lepšie podmienky na domáci tréning, čo nie je vec manažmentu ani marketingu. Je to dané tým, že bol vybudovaný kanál v Čunove, ktorý je svetovým unikátom. Nazdávam sa, že v tom období zaváhal Slovenský zväz rýchlostnej kanoistiky. Za socializmu sa za peniaze, ktoré bolo možné uvoľniť, dala vybudovať aj dráha pre rýchlostných kanoistov. Dávno sme ju mohli mať hneď vedľa Čunova. Navyše je to oveľa menej nákladná záležitosť. Nepotrebujeme žiadny prúd vody, iba kilometrovú trať. Som však rád, že sa na tom pracuje teraz a dúfam, že sa dotiahne do konca stavba komplexu, ktorý bude môcť privítať športovcov z celého sveta na najvyššej úrovni."

Výsledky ankety o najlepšieho športovca roka sa môžu premietnuť aj do marketingovej oblasti. Ako vnímate vyhlásenia Michala Martikána v Opere Slovenského národného divadla, kde vyčítal niektorým novinárom, že dehonestovali anketu tým, že jeho meno sa vôbec neobjavilo na ôsmich hlasovacích lístkoch medzi desiatkou najlepších?

„Problém ankiet je, že sa v nich porovnáva neporovnateľné. Vyhlásenie Miša Martikána však považujem za veľmi neférové, nediplomatické i neobchodné. To so športom vôbec nesúvisí. Jednoducho si neuvedomil, že Moravcová má za sebou taktiež veľký tím, tiež sa snaží dosiahnuť najlepšie výsledky na športovom i marketingovom poli. Navyše, len ťažko sa dá porovnávať vodný slalom s plávaním."

Máte na mysli šírku konkurencie?

„Iste, v konkurencii a celosvetovej úrovni týchto športov je obrovský rozdiel. Treba mať istý reálny odhad. Ja nikoho nepodceňujem, viem, aké ťažké je vyhrať v každom športe. Preto nikdy nikoho nedehonestujem, snažím sa posúvať vlastnú výkonnosť."

Kto bol vaším vzorom?

„Prvým mojím športovým vzorom bol otec, potom som sa snažil v lyžovaní predbehnúť staršieho brata Mareka, neskôr úspešný kajakár Atilla Szabó. V mladosti som hrával tenis, futbal, v lete plával, často som lyžoval. Zjazdové lyžovanie milujem, viedol k nás tomu otec už od štyroch rokov. S bratom sme sa na lyžiach vypracovali na slušnú úroveň. V súčasnosti obdivujem českého oštepára Jana Železného. Bol som veľmi rád, že práve on nám odovzdal cenu pre najlepší športový kolektív."

S blížiacou sa olympiádou v Aténach sa bude na vás stupňovať tlak. V posledných rokoch slovenský štvorkajak nenašiel premožiteľa a verejnosť bude čakať zlato. Ste na to pripravený?

„Som, sústreďujeme sa na to, aby sme odviedli maximum. Verím, že z toho bude medaila. Aj tu som maximalista."

Platí vaše vyhlásenie, že po Aténach pomýšľate na ukončenie aktívnej kariéry?

„Toto moje koncoročné vyhlásenie bolo určite predčasné a trochu nešťastné. Ak by nám to na olympiáde vyšlo, určite by som svoj šport nenechal. Aj pre možnosť finančného zabezpečenia. Isté však je, že kanoistikou sa budem zaoberať celý život. Aj keď nie ako tréner."

Za individuálne zlato by mala našim športovcom pripadnúť finančná odmena dva milióny korún. Dostatočná motivácia?

„Horšie je, že stále nevieme, či budeme ohodnotení ako jednotlivci alebo kolektív. V minulosti sme občas pociťovali krivdu. Ak by nás brali ako kolektív, bolo by to niekoľkonásobne menej."

Ste otvorená hlava, čo sa nezameriava iba na život okolo vodáckych kanálov. Ako vnímate stav našej spoločnosti?

„Určite nie je najzdravšia, ale na krátke trvanie slobodného prostredia zasa napreduje rýchlejšie ako ostatné storočné demokracie. Nemyslím si, že sme na tom extra zle. Je tu však veľká priepasť medzi vrstvou bohatých a sociálne slabšie zabezpečených. Stredná vrstva sa len pomaly formuje, ale určite k tomu smeruje daňová reforma. Budúcnosť vidím priaznivo. Jednoznačne zastávam pravicovú orientáciu, uznávam trhové princípy. So športom som veľa cestoval, môžem porovnávať. O politiku sa zaujímam, ovplyvňuje predsa môj život. Dnešné kroky politikov zhodnotia až ďalšie generácie. Teší ma, že v zásade sú progresívne. Na druhej strane ma veľmi zasa zarmucujú politické dôsledky, ktoré si momentálne musíme odžívať. Trpíme za kroky, ktoré sa v politike udiali pred dvadsiatimi- tridsiatimi, možno aj pred desiatimi rokmi."

Často trénujete a pretekáte v Amerike. Na jeseň ste tam absolvovali mesačné sústredenie. Ako sa vám tam páči?

„Moje postoje sú dosť silne proamerické. To preto, že tam som mal možnosť vychutnať najkomfortnejší život za určité prostriedky. Za sto dolárov dostanem najviac z krajín sveta práve v USA. Navyše som si vedomý najvyššej úrovne bezpečnosti a právnej istoty. Vo vytváraní vlastného presvedčenia je to u mňa dominantné. Istota, že sa môžem vlastnou prácou v ktoromkoľvek odbore slušne uživiť, je dôležité a o to viac mi to chýba doma."

Chceli by ste tam žiť natrvalo?

„Asi nie, som silne naviazaný na slovenské prostredie, vážim si, že som v ňom dostal možnosť športovať na vysokej úrovni. Som optimista, i keď často som sklamaný a frustrovaný tým, ako sú v porovnaní so svetom naše športové výsledky nedocenené. Celkové smerovanie však vidím pozitívne, je tendencia zlepšenia."

Váš starší brat Marek žije v USA. Čo tam robí?

„Je architektom vo Washingtone. Neskúšal sa uplatniť v našich pomeroch, kde podľa pravidiel príslušnej komory môže používať vlastnú pečiatku a pustiť sa vlastnou cestou až po piatich rokoch praxe. Musel by si zháňať robotu pod niekým, čo je dosť ťažké. Preto išiel do USA, kde mu na základe jeho schopností preukázaných počas stáže ponúkli profesionálnu realizáciu."

Čo čítate?

„V poslednom čase ma silno oslovili knihy Júliusa Satinského. Nielen jeho humor, ale aj štylistická zručnosť, práca so slovom, jeho satirický štýl. Bol som s ním raz v istej relácii, ale nemal som šťastie sa s ním pozhovárať. Napriek tomu, že bol blízkym priateľom môjho starého otca, ktorý bol tiež Bratislavčanom."