Už J. A. Komeský hovoril o tom, že učiteľ by nemal len jednotvárne a sucho vykladať učivo, stojac pred žiakmi. „Jednostrannou mnemotechnikou sa vytvárajú papagáje, ktoré odriekavajú cudzie myšlienky, nevydávajú zo seba nič, čo by za niečo stálo," tvrdil. Napriek tomu však aj dnes mnoho učiteľov naďalej žiakom len sucho prednáša učivo z učebníc. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
„Človek nie je peň, z ktorého by si mohol vydlabať sochu, ale je to živý obraz, ktorý utvára sám seba, znetvoruje a pretvára ho podľa toho, aká príležitosť sa mu naskytne," hovoril učiteľ učiteľov Jan Amos Komenský. Hoci sa narodil v roku 1592, jeho myšlienky a dielo sú uznávané dodnes. Práve on prišiel s myšlienkou, že žiaci by nemali len slepo memorovať cudzie myšlienky, ale mali by si vedieť utvoriť vlastný úsudok - a k tomu by ich mali učitelia viesť. „Len slová nemôžu poučiť. Až slová ako znaky vecí, teda v úzkej spojitosti s vecnou skutočnosťou a ľudskou chápavosťou, s rozumom, sú účinnou cestou k poznávaniu," hovoril Komenský.
Za najprirodzenejšiu metódu vyučovania považoval dialóg, najmä nepripravený, ale aj pripravené scénky, ktoré zo školy robia hru, spríjemňujú a oživujú vyučovanie. Podľa neho sa učitelia stále musia snažiť vtiahnuť žiakov do učenia. „Je prirodzené, že ten, kto sa nesie alebo vezie, nedáva pozor na cestu, kým ten, kto musí ísť sám, rozhliada sa, aby tu nespadol, aby tu nezablúdil."
Školy by podľa neho mali jasne vymedziť svoje ciele, aby sa premyslene vyberal obsah a žiaci neboli preťažovaní množstvom učiva, ktoré si majú osvojiť. Metódy pri vyučovaní by mali rešpektovať prirodzený vývoj človeka: neznásilňovať ho, naopak, spôsobovať mu radosť z učenia, uľahčovať a urýchľovať ho.
Všetky tieto myšlienky zdôrazňuje aj reformný projekt Milénium z roku 2000, ktorý hovorí o vnútornej zmene škôl z memorovacích inštitúcií, na školy tvorivé a humánne. Na Komenského „dielne ľudskosti", ktoré by mali človeka nielen učiť, ale ho aj posúvať k takým hodnotám, ako pravdivosť, spravodlivosť, pracovitosť, prezieravosť, rozvážnosť, ohľad na veci a ľudí, úcta k človeku, ale i viera, nádej a láska.
(sr)
