„Osemdesiat percent mesta je v ruinách," povedal včera v telefonickom rozhovore s bratislavským operačným strediskom veliteľ 35-členného záchranného modulu Emil Gažo. „Ľudia spia na chodníkoch, ktoré sú posiate mŕtvolami."

Domy v Bame sú z nepálených hlinených tehál, obyvateľov pri zemetrasení pochovali zaživa. „Tí, ktorí neboli priamo zavalení, sa pravdepodobne podusili," povedal Gažo. „Šanca na záchranu živých je minimálna."

V Bame sú záchranári z 22 štátov. Naši začínajú pracovať ráno o šiestej. Niekedy im trvá aj viac ako hodinu, kým sa dostanú na miesto, kde majú zasahovať.

Psychicky sú na tom profesionálni záchranári vraj dobre. „Stresové situácie sa môžu psychicky prejaviť po určitom čase, napríklad po príchode do vlasti," povedal Gažo.

Lekár nášho tímu František Čelko povedal, že hrozí aj riziko infekcie. „Sú tu veľké teplotné výkyvy cez deň a v noci, k tomu nedostatok vody." Záchranári sú zaočkovaní. Jediný problém majú s veľkým prachom, hrozí im zápal spojiviek, zvýšené horúčky.

Záchranári hovoria, že na prácu nepotrebujú nič. Hodila by sa im však termokamera. Jediným tímom, ktorý ju má, sú Briti. Záchranári majú so sebou 16 psov, ktoré sú vraj už unavené. „Dosť ťažko sa vysvetľuje miestnym, že pes si potrebuje oddýchnuť, napiť sa. Dnes tu bolo až 25 stupňov." Psy sú zatiaľ zdravé.

V pondelok bol našich záchranárov pozrieť aj slovenský veľvyslanec v Iráne, včera bol v Bame iránsky prezident. „Veľvyslanec bol prekvapený, ako rýchlo sme sa sem dostali," povedal Gažo.

(mož)