Autori vedeckých publikácií ich dostávajú za objavy, ktoré nemôžu byť alebo ktoré by nemali byť opakované. Heslo Ig Noble v slovníkoch pravdepodobne nenájdete. Vyhľadať ale možno termín „ignoble“. V angličtine to znamená prostý, nízky, hanebný.
Zdalo by sa, že o takéto ocenenie nikto nebude stáť. Opak je pravdou a autori ocenených prác si prichádzajú cenu osobne prevziať. Okrem samotných ocenených sa slávnostného ceremoniálu pri odovzdávaní Ig Nobel cien, ako diváci, zúčastňujú aj niektorí skutoční nositelia „pravých“ Nobelových cien. Ide totiž o recesiu na najvyššej úrovni. Oceneným vedeckým prácam, i keď prapodivne zameraným, sa dá po metodologickej stránke aj s pohľadu na vyvodené závery iba ťažko niečo vytknúť. A tak sa stáva, že tí, ktorí sú poctení ocenením, namiesto opovrhnutia, získavajú určitú prestíž. Prostriedkov na výskum totiž zďaleka nie je všade dostatok a nie je vôbec jednoduché zohnať sponzorov na riešenie často podstatne závažnejších tém. Nemenej problematické je dosiahnuť to, aby získané výsledky boli publikované. Tým, ktorým sa to podarí sa v každom prípade musí priznať poriadna dávka talentu. Pravdou ale tiež je, že hranice medzi tými, ktorí cenu získali vedomou recesiou a humorom na vysokej úrovni a tými, ktorí získali ocenenie z iných dôvodov, je niekedy dosť nezreteľná. Ostatne nie je to tak dávno, čo bol na udelenie tejto ceny navrhnutý i český vedecký pracovník. V pravidlách udeľovania cien je klauzula, že autor musí s prevzatím ceny súhlasiť.
Usporiadateľom akcie udeľovania cien Ig Noble je časopis The Anals of Improbable Research (Anály nepravdepodobných objavov), spolupracujúcimi inštitúciami sú Harvard Radcliffe Science Fiction Association a Harvard Computer Society. Ocenenia Ig Noble sa odovzdávajú v Sandersovej posluchárni Harvardskej univerzity v Cambridge.
Jednu z hlavných cien „Ig Noble“ pre rok 2003 získali švédski vedci za prácu Chickens prefer beautiful human (Sliepky dávajú prednosť pekným ľuďom). Práca bola publikovaná v časopise Human Nature,13 ,383-389, 2002. Cenu si autori dôstojne preberali so slovami: „Je mnoho ľudí, ktorí nikdy nedostanú Nobelovu cenu a i tak si zasluhujú uznanie“. Víťazný švédsky tím sledoval sliepky a zaznamenával, ktoré z podobizní ľudí ozobávali. Kohúti najviac preferovali upravené podobizne dlhovlasých dám, ktoré mali peru ozdobenú piercingovým krúžkom. Z uvedeného pozorovania vyvodili záver, že hydina a človek majú podobné preferencie. Obdobné správanie musí mať genetický základ, fixovalo sa v priebehu evolúcie a je odovzdávané na potomstvo. Ich práca bola medzi 5000 nominovanými publikáciami z oblasti Interdisciplinárneho výskumu, hodnotená ako najlepšia.
Autor: ®
