bytovka pre učiteľov.

Okná bytu riaditeľky

smerujú ku škole.

j strednej priemyslenej školy v Trnave získala za svojho učiteľovania dva byty - jeden po odkúpení do osobného vlastníctva speňažila, druhý si neskôr pridelila na dobu neurčitú.

V zastúpení zástupcom si pridelila druhý byt

V roku 1990 dostali manželia Michalíkovci (obaja učitelia na uvedenej škole) byty v školskej bytovke. Po čase prešla bytovka do vlastníctva obce a im sa naskytla možnosť byt odkúpiť. Keďže cena bola výhodná, kúpili ho do bezpodielového spoluvlastníctva.

O pár rokov sa však rozviedli, a rozhodli sa osamostatniť. V školskej bytovke sa uvoľnil byt po školníkovi, o ten požiadala pani Michalíková, vtedy už riaditeľka školy. Keďže však vystupovala v jednej osobe ako nájomca i prenajímateľ, nemohla si ho samoprideliť, preto poverila na pár dní zastupovaním svojho zástupcu. Ten jej ho 5. novembra 1999 (v zastúpení jej samej) pridelil na neurčitý čas. Tento postup považuje Katarína Michalíková za správny: „Sama si ho predsa prideľovať nebudem.“

Problémom je pridelenie bytu i čas jeho trvania

Už postup pridelenia, aj to, že bol pridelený na neurčitý čas (služobný byt by sa mal prideľovať len na čas trvania pracovného pomeru) vyvolávajú mnohé otázky. V zákone 189 z roku 1992 sa píše, že služobný byt je „trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia“. Zákon jasne vymenúva, kto môže v služobnom byte bývať. Riaditeľ ani učiteľ v ňom menovaný nie je.

Vedúci odboru kontroly trnavského krajského úradu Peter Bročka v zákone nevidí prekážku, keďže riaditeľovanie považuje za obdobnú činnosť prevádzkového charakteru. „Viete si predstaviť, že by sa škola dala prevádzkovať bez riaditeľa?“ pýta sa. Odpoveď by bola podľa neho rovnaká aj v prípade učiteľa. Podľa Bročku nie je problém ani v tom, že zmluva je uzavretá na neurčitý čas. A keďže riaditeľka pôjde na budúci rok do dôchodku, v byte ostane bývať aj po ukončení pracovného pomeru na škole.

Ide o služobný byt alebo nie?

Hlavným problémom je najmä výklad charakteru bytu. Hoci Krajský úrad v Trnave potvrdil, že byty v školskej bytovke majú naozaj charakter služobných, riaditeľka školy tvrdí, že nie. „V spomenutom zákone sa píše, že služobný byt má byť súčasťou školy alebo školského zariadenia. A dnes, po vybudovaní novej kotolne, je už školská bytovka samostatná.“

Na otázku, či novú kotolňu nedala vybudovať za školské peniaze práve z tohto dôvodu, reagovala: „Iste, dali sme postaviť novú kotolňu. Ale nie preto, aby sme mohli byty odkúpiť, ale preto, aby sme nemuseli v sobotu, nedeľu kvôli bytovke držať kuriča, ktorý musel zároveň kúriť aj v škole, pretože sa to nedalo odpojiť.“

Po konzultáciách denníka SME u viacerých právnikov je zrejmé, že nemohlo ísť o služobný byt, pretože ten naozaj musí byť v budove školy a je určený len školníkovi. V tom prípade ide o byt obecný alebo štátny, ktorý si riaditeľka nemôže prideliť, i keď ho má v správe. Na tento byt sa potom vzťahuje iný zákon. Postup pridelenia bytu bol protizákonný a je teda možné zmluvu o prenájme na dobu neurčitú napadnúť a vyhlásiť za neplatnú.

Školstvo je vraj v kríze, ale bytov na rozdávanie je dosť

Niektorí učitelia na škole poukazujú i na to, že po rozvode manželia vymenili prvý byt (pôvodne tiež pridelený školou) za menší a rozdiel doplatku z trhovej ceny, ktorý sa údajne šplhá do stotisícov, si rozdelili. Riaditeľka týmto spôsobom získala od školy jeden byt, za ktorý dostala peniaze, neskôr i druhý, v ktorom už bude trvale bývať.

Katarína Michalíková tvrdí, že je všetko v poriadku. Podľa nej je problém len v tom, že chce zdiskreditovať bývalý riaditeľ, ktorý nevie uniesť, že bol zo svojho postu odvolaný. To, že od školstva, ktoré sa údajne zmieta v kríze, získala v priebehu niekoľkých rokov dva byty, považuje za správne tiež - veď za tie roky učiteľovania má nárok aspoň na slušné bývanie. (sr, ger)

FOTO - ARCHÍV