Rely Dakar - výzva pre tých, čo sa neboja

Už o tri dni sa vo francúzskom meste Clermont-Ferrand (400 km južne od Paríža) pred amfiteátrom Grande Halle d'Auvergne stretnú pretekári a dobrodruhovia z celého sveta. Posledné dve dekády sa tu schádzajú vždy v závere decembra, aby príchod a prvé dni nového roka privítali po svojom. Motoristický maratón naprieč africkou Saharou, ktorý si za štvrťstoročie svojej existencie získal prezývku - Dakar. Hlavné mesto Senegalu, bývalej francúzskej kolónie, bolo v prvých ročníkoch tradičným cieľom náročnej súťaže. V posledných rokoch však rely zamierila aj do iných končín - na Synajský polostrov či do Kapského Mesta. Napriek tomu je dnes Dakar synonymom mimoriadne náročnej súťaže vedúcej cez unikátne scenérie Afriky.

Otcom myšlienky o usporiadaní veľkej a kvalitne organizovanej rely je Francúz Thierry Sabine. Motoristický nadšenec v roku 1977 pri pretekoch Abidjan (Pob. Slonoviny) - Nice takmer prišiel o život. Púšť a jej krásy ho však zaujali. O svoje zážitky sa chcel podeliť s množstvom ľudí. Tak vznikla dnes už legendárna trať, so štartom v Paríži, naprieč bývalými francúzskymi kolóniami s cieľom na pobreží Atlantiku. Sabine venoval svojmu podujatiu mnoho úsilia a napokon aj život. Ako riaditeľ pretekov bol v helikoptére, ktorá sa v roku 1986 pri 8. ročníku Dakaru zrútila. Pád neprežili ďalší štyria členovia posádky. Svet bol v šoku, súťaž napriek tragédii a smrti ďalších dvoch pretekárov dokončili. Popol zakladateľa Dakaru symbolicky rozptýlili nad dunami Sahary. Zostala len rely a slová Thierryho Sabina: „Dakar je výzvou pre tých, čo sa neboja. Pre ostatných zostáva len snom."

Už prvý ročník mal veľký ohlas. Prvý Dakar štartoval 1. januára 1979 z Place du Trocadéro neďaleko Eiffelovej veže v Paríži. Na trať sa vtedy vydalo 170 pretekárov. Po 10 000 km dlhom dobrodružstve došlo do cieľa 74 posádok. Vyhral mladý a neznámy Francúz Cyril Neveu na motocykli Yamaha. Svoju výhru neskôr zopakoval ešte tri razy.

Hneď prvý rok neobyčajnej súťaže vzbudil veľký záujem a zrodila sa skutočná vášeň. Sabine so svojou ideou uspel. Vznikol nový fenomén, ktorý ponúkol v modernom období nevídané dobrodružstvo. O rok už súťažilo 210 pretekárov a medzi nimi aj známe továrenské značky - Volkswagen, BMW, Lada.

Znova bez Slovákov

Tento týždeň, vo štvrtok, vyrazí na trať až 563 posádok z 38 krajín. Tradične najviac prihlásených je z Francúzska, až 42 percent. Premiéru v roku 2004 budú mať zástupcovia z Kolumbie, Litvy a Guatemaly. No medzi prihlásenými je napríklad aj Andorra, Thajsko a Katar. Slovensko bude v Dakare opäť chýbať.

Naposledy sa rely pokúšal zdolať Jaroslav Katriňák v rokoch 1998 a 1999. Majster sveta z endura v oboch prípadoch vypadol už v prvej polovici súťaže. Pri svojej premiérovej účasti okúsil nehostinnosť Sahary doslova na vlastnej koži. Osamotený neplánovane strávil dve noci v púšti, od štvrtka do soboty. Na trati 8. etapy, 420 km po štarte, sa mu pokazila spojka. Bez nej sa motocykel už nepohne. „Na rely je takmer pravidlom pristaviť sa pri stojacom, ponúknuť pomoc. V tom problém nebol. Ja som potreboval súčiastku. Lenže keď prichádzali Tatry, ktoré mali moje vybavenie, bol som prekrytý osobným autom, navyše sa stmievalo. Svojich spasiteľov som nevidel, ani tí mňa, takže som prišiel o túto pomoc. Až na druhý deň, keď som čakal na pomoc po zapnutí bezpečnostného systému, sa ma začala zmocňovať beznádej. Helikoptéra sa mala objaviť po 20 minútach, no neprišla," spomína na noc v púšti Katriňák. Aj napriek zlým skúsenostiam s organizáciou sa o rok vrátil. Na začiatku sa mu darilo. Šiestu etapu dokonca vyhral a zábery slovenského pretekára obehli celý svet. V siedmej ho zradila technika.

„Je to jedna z najnáročnejších súťaží na svete a stále láka. Všetko je však otázka peňazí a nájsť sponzorov nie je jednoduché. Iba to je príčina, prečo tam nie som," povedal Katriňák pred rokom pre SME. Verme, že sa v blízkej budúcnosti opäť nájde niekto ambiciózny a dostane Slovensko na Dakar.

Klasika ponúkne viac zlomových etáp

Tento rok pripravili organizátori pre štartujúcich opäť „klasiku". Cieľ bude znova na najzápadnejšom cípe Afriky v metropole Senegalu Dakare. Za 17 súťažných dní na nich čaká 11 052 kilometrov. Z tejto trasy tvoria merané úseky 5 628 km. Práve tu sa bude rozhodovať o celkovom víťazovi. Vyhrá ten, kto dokáže najlepšie zvládnuť tieto časti. Zvyšných 5 424 sú spojovacie trate.

Ak by sme mali nadchádzajúcu súťaž ohodnotiť nejakým superlatívom, pokojne možno povedať, že pôjde o najťažší Dakar. „Posledná súťaž, cez Líbyu a Egypt, bola veľmi rýchla. Tento rok tu bude oveľa viac takzvaných 'lámacích' etáp. Tie sú koncipované vždy tak, aby čo najviac zničili auto. Verím, že tento rok to bude pomalé, obtiažne, rozbité a náročné na navigáciu," opisuje program maratónu navigátor Jozef Kalina, ktorý už dlhé roky jazdí v Tatre po boku Karla Lopraisa. Podľa jeho slov vedie tento rok trať príliš na juh, až do lesov a zarastených terénov, kde sa technika ľahko poškodí. Potom sa však trasa Dakaru opäť stáča do púšte a všetkých preverí.

V teréne sa pôjde iba na ‚oči'

Vedenie súťaže pripravilo viac zaujímavostí. Pretekári musia mať satelitný telefón a v prípade ohrozenia či vážnych problémov sa môžu dovolať potrebnej pomoci. Vo výbave musia mať aj komisármi predprogramovaný prístroj Globálneho pozičného systému (GPS). Navigačná pomôcka bude v neprehľadnom teréne sledovať aj ďalšie parametre, ako napríklad rýchlosť. Prístroj by mal rýchlo odhaliť a nahlásiť komisárom prekročenú rýchlosť v miestach, kde je obmedzená (pri prejazdoch obývanými oblasťami, nielen v Európe, ale aj v Afrike, sú stanovené limity). Tieto priestupky budú tvrdo trestané.

„Najzásadnejšia zmena oproti posledným rokom je však v rozpisoch jednotlivých etáp, ktoré vždy dostávame večer pred nasledujúcim dňom. Teraz v nich nebudú zaznačené žiadne terénne značky, to znamená, že všetky rokliny a podobné nebezpečné miesta sa pôjdu iba na 'oči'. To je po prvýkrát za dvadsať rokov, čo jazdíme rely," hovorí Jozef Kalina.

Náročnosť súťaže znova zvýšia aj dve maratónske etapy (8. et. - 389 km, 14. - 552 km) a dve etapy bez použitia satelitného navigačného systému GPS (10. - 751 km, 16. - 648 km). Zvláštnosťou maratónskej, i keď to jej názov dobre nevystihuje, je zákaz technickej pomoci a opráv počas priebehu etapy a večer pred nasledujúcim dňom. Všetky vozidlá budú na noc umiestnené na chránenom parkovisku 'Parc ferme' a technici na nich môžu pod dohľadom komisárov vykonať iba drobné úpravy, doplnenie paliva a podobne. Zdevastované auto tak nasledujúci deň zdolá len horko-ťažko.

Obhajcu čaká tvrdý boj

„Tento rok to bude veľmi tvrdé. Úspechom bude dôjsť do cieľa," hovorí dvojnásobný víťaz Jean-Louis Schlesser (1999, 2000). Aj tento rok sa predstaví s autom vlastnej konštrukcie, len motor má z dielne továrne Ford. Úspech podľa neho nespočíva v množstve financií. „Mojím najväčším súperom je púšť. Ak budem úspešný, prejaví sa to aj na umiestnení v cieli," hovorí Francúz, ktorý dlhé roky jazdí sám za seba. Bez pomoci veľkých automobilových korporácií. Napriek tomu stále patrí medzi úzky okruh favoritov.

Jeho súpermi v kategórii bude celé družstvo Mitsubishi. Japonci sa pol roka pripravovali na vrchol sezóny. Na súťaž posielajú štyri autá, tri majú zabojovať o prvé miesto - Stephane Peterhansel (6-násobný víťaz - 1991, 92, 93, 95, 97, 98), Hiroši Masuoka (02, 03) a Miki Biason (2-násobný majster sveta v rely). Práve Peterhansel sa stal neslávnym hrdinom minulého ročníka. Preteky dlho viedol, v predposlednej etape však narazil na skalu a prišiel o predné koleso. Jeho strata dosiahla tri hodiny a v konečnom hodnotení sa prepadol na 3. priečku. Tento rok by v Dakare na pódiu opäť nemal chýbať.

McRae si splní detský sen

Tvrdá konkurencia víťazovi posledných troch ročníkov - družstvu Mitshubishi - vyrástla v továrenskom tíme Nissan. Ten sa pred rokom po dlhom čase vrátil do Dakaru. Veterán Ari Vatanen dokonca vyhral 4 etapy. Fín (Dakar vyhral - 1987, 89, 90, 91) je veľkou osobnosťou nielen v oblasti športu. V roku 1999 uspel vo voľbách do Európskeho parlamentu. Teraz sa opäť venuje svojej vášni.

„Štart v Dakare pre mňa znamená, že žijem naplno. Pretože toto už dávno nie sú automobilové preteky. Je to dobrodružstvo, veľká objavná cesta a lekcia úcty k prírode," hovorí jednotka tímu Nissan. Päťdesiatjedenročného Vatanena poznačila vážna nehoda na Rely Argentína v roku 1985. Smrť bola vtedy veľmi blízko. Dlho bol v kóme, zo zranení sa zotavoval 18 mesiacov. Hneď potom však nastúpil na svoj prvý Dakar (87) a vyhral ho. Tento rok si Fín môže vybojovať rekordné 50-etapové víťazstvo. Jeho kolegom v tíme bude nováčik na Dakare - Škót Colin McRae. Ten prišiel o miesto v šampionáte rely. Kde bude jazdiť budúci rok, nevie. Chvíle neistoty si rozhodol vyplniť maratónom cez púšť a splniť si tak sen z detstva.

DAF má silný stroj

Medzi kamiónmi bude tento rok veľmi husto. Opäť sa prihlásil Karel Loprais. Na Dakare štartuje po 17-krát. Svoju Tatru znova dôkladne pripravoval a testoval ju aj vo vojenskom výcvikovom priestore v Senici. Pred rokom musel po havárii odstúpiť. Tentoraz by mal byť úspešnejší, náročná trať Lopraisovi sedí. Posledné roky však kraľovali Sahare rýchle Kamazy. S dlhými, rovinatými priestormi v Líbyi a Egypte nemal Vladimir Čagin žiadne problémy. Do boja sa pripojí aj úspešná dvojica De Rooyvcov. Otec Johannes a syn Gerardus sedlajú špeciály DAF. Oficiálne zdroje tvrdia, že ich výkon je „iba" 850 koní. Karel Loprais je však presvedčený, že ich skutočný výkon je oveľa vyšší a siaha až za hranicu 1100 konských síl. Pred rokom tento potenciál využil vtedy ešte 22-ročný Gerardus de Rooy. Mladík pri svojom prvom štarte na maratóne vyhral v kategórii neuveriteľných päť etáp a do jedenástej aj viedol. O deň neskôr, v 12. etape, sa pri prejazde vysokej duny jeho kamión prevrátil, kabína sa odtrhla, posádka vyviazla s veľkým šťastím bez zranení. „Najviac ma mrzí, že sme nedošli do cieľa a nie to, že sme sa museli vzdať, keď sme boli prví. To isté platí aj pre tento rok. Úspechom je dôjsť do cieľa," hovorí Holanďan.

Dakar zdolal aj Petr Novotný

Znie to ako klišé, ale je to tak. Víťazom je každý, kto úspešne zdolá 11-tisíc km a v zdraví dosiahne cieľ. Pred rokom sa to podarilo aj českému zabávačovi Petrovi Novotnému. Na preteky sa vybral ako člen novinárskej posádky. Síce pár kíl schudol a sťažoval sa na nedostatok hygieny, ale dosiahol cieľ. Na rozdiel od Novotného Francúz Bruno Cauvy svoj Dakar prehral. Štyridsaťosemročný navigátor zahynul v 10. etape, jeho spolujazdec Daniel Nebot vyviazol bez zranení. V 25-ročnej histórii súťaže to bola už dvadsiata obeť. Dakar je tak stále veľkou objavnou cestou a symbolom nekonečného boja človeka s prírodou.

Program 26. ročníka Rally Dakar 2004

1. etapa (1.1), Région d'Auvergne (Fr.) - Narbonne (Fr.): 396,5 km (1,5 km)

2. etapa (2. 1.), Narbonne (Fr.) - Castellón (Šp.): 531 (25 km)

3. etapa (3. 1.), Castellón (Šp.) - Algeciras (Šp.): 831 (9 km)

4. etapa (4. 1.), Tanger (Mar.) - Er Rachidia (Mar.): 752 (75 km)

5. etapa (5. 1.), Er Rachidia (Mar.) - Ouarzazate (Mar.): 575 (337 km)

6. etapa (6. 1.), Ouarzazate (Mar.) - Tan-Tan (Mar.): 803 (351 km)

7. etapa (7. 1.), Tan-Tan (Mar.) - Atar (Mauret.): 1055 (701 km)

8. etapa (8. 1.), Atar (Mauret.) - Tidjikja (Mauret.): 389 (355 km)

9. etapa (9. 1.), Tidjikja (Mauret.) - Néma (Mauret.): 739 (736 km)

10. etapa (10. 1.), Néma (Mauret.) - Mopti (Mali): 910 (345 km)

11. etapa (11. 1.), Mopti (Mali) - Bobo-Dioulasso (B. Faso): 751 (458 km)