Slovenskí odberatelia vrátane domácností budú môcť čoskoro brať elektrinu a plyn z ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie. Otvorenie trhu, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v kapitole Energetika, by malo znížiť ceny energií najmä v priemysle.

Európsky parlament rozhodol, že podnikatelia začnú využívať otvorený trh už od júla budúceho roka, domácnosti koncom roku 2007.

Alena Žáková, riaditeľka európskej sekcie ministerstva hospodárstva, hovorí, že „zmeny v energetike majú za cieľ pripraviť ju na konkurenčné prostredie". Slovenskí podnikatelia v energetike budú využívať najmä výhodu lacnej pracovnej sily.

Kapitola Energetika obsahuje aj požiadavku na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach.

Únia do toho investuje najmenej 180 miliónov eur.

Odstavením Bohuníc bude podľa Žákovej „uvoľnených z prevádzky bude 1144 osôb" s tým, že najhorší bude rok 2006, keď sa má odstaviť prvý blok. Do dvoch rokov odstavia aj druhý.

Podľa Žákovej nie je príprava slovenskej energetiky na spoločný európsky trh skončená. „V pomerne krátkom čase bolo potrebné urobiť razantné štrukturálne zmeny vrátane cenovej regulácie. Keďže požiadavky únie boli realizované pod časovým tlakom, neboli niektoré fázy prechodu v cenovej regulácii zvládnuté ideálne," hovorí.

Vetra máme dosť aj my, len ho nevyužívame

Využívanie energie z obnoviteľných zdrojov sa v štátoch únie teší veľkej obľube a podpore Bruselu. Vidno to u susedov v Rakúsku, kde pribúdajú veterné mlyny a na strechách domov slnečné kolektory. Tie má dnes v Rakúsku každý desiaty dom.

V Rakúsku sa záujemca o „zelenú" energiu poradí s energetickým poradcom a ten rozhodne, či dostane od štátu či regiónu finančnú podporu. Roman Doubrava z Energetického centra Bratislava hovorí, že podpora býva vo výške až 40 percent nákladov na stavbu alternatívneho zariadenia na výrobu elektriny. „Môže to byť napríklad kotol na biomasu alebo slnečné kolektory."

Biomasu a silu vetra významne využíva napríklad Dánsko. Tamojšia vláda od výrobcov zelenej energie buď vykupuje elektrinu za stanovené ceny, ale sa zaručí vykúpiť dostatočne veľké množstvo elektriny, vysvetľuje Doubrava.

Tento model by sa mohol stať spoločným pre celú úniu, ktorá mieni do roku 2010 dosiahnuť, aby 12 percent zo všetkej vyrobenej energie bolo z alternatívnych zdrojov.

Doubrava hovorí, že naše prírodné podmienky sú porovnateľné s Rakúskom, najmä čo sa týka vetra, „len ho nevyužívame". Okrem toho, štát zrušil aj poslednú výhodu nižšej sadzby DPH pre slnečné kolektory. „Vo Veľkej Británii a Francúzsku spadajú pod 5-percentnú sadzbu. Podobne aj v Čechách," tvrdí Milan Novák, riaditeľ jedného z najväčších výrobcov slnečných kolektorov v strednej Európe Thermosolar v Žiari nad Hronom.

Novák vidí nádej vo vstupe do únie, kde „sa otvárajú možnosti čerpania podpôr na ekologické projekty zo štrukturálnych fondov".

Päťročné prechodné obdobie na zásoby ropy

Súčasťou kapitoly Energetika je aj požiadavka únie na povinné núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Slovensko dostalo päťročné prechodné obdobie na doplnenie týchto zásob v ropných tovaroch (ropa, benzín, petrolej, motorová nafta, vykurovací olej).

Znamená to, že k 1. 1. 2009 musíme mať priebežné núdzové zásoby na 90 dní oproti dnešným 40 dňom. Náklady sa odhadujú na 6,7 miliardy korún. (r)

Zvyšovať zásoby budeme podľa nasledujúceho harmonogramu:

Energetika

Prínosy:

* možnosť výberu dodávateľa elektrickej energie a plynu pre odberateľov,

* finančné prostriedky na odstavenie dvoch blokov JE V-1 v Jaslovských Bohuniciach vo výške minimálne 180 miliónov eur,

* využívanie štrukturálnych fondov na podporu obnoviteľných zdrojov a zvyšovanie energetickej efektívnosti,

Riziká:

* ekonomické a sociálne dosahy súvisiace s odstavením dvoch blokov v Jaslovských Bohuniciach,

* finančné náklady na dosiahnutie 90-dňových zásob ropy a ropných výrobkov,

* zvýšenie regulovaných cien elektrickej energie a plynu,

(Podľa: Slovensko na ceste do EÚ, Kapitoly a súvislosti, J. Figeľ a M. Adamiš)

Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁTEREZA COPLÁKOVÁ