Môj problém je asi dosť nezvyčajný a aj váham, či sa mám na vás vôbec obrátiť, potrebujem však pohľad nezainteresovaného.
Mám 43 rokov a začínam sa na seba pozerať akosi kritickejšie. Spôsobuje to určite aj pracovné prostredie, kde sú okolo mňa skoro samí štíhli muži a ženy. Hnevá ma najmä moje veľké brucho. Občas mám pocit, že ľudí, s ktorými prichádzam do styku, upúta najprv moja postava a až potom to, čo hovorím. Stravujem sa racionálne, nejem tučné jedlá, nepijem pivo, iný alkohol len príležitostne. Skúšal som už aj diéty, aj cvičiť, ale veľmi to nepomáha. Nemám na to však ani veľa času, a musím sa priznať, že ani dostatočnú vôľu. Chcel by som však vyzerať lepšie, a tak čoraz častejšie uvažujem o liposukcii. Mám však z toho nepríjemný pocit, nepovedal som to ešte ani manželke a deťom (dcéra 17, syn 13). Myslím si, že by sa mi vysmiali a považovali ma za márnivého. Lenže ani ja som si nie istý, či to nie je zvláštne, aby som vo svojom veku, a navyše muž, takto uvažoval. Čo si o tom myslíte?
Ľuboš
Moja trojročná dcéra má kamaráta, ktorý má trochu väčšie brucho. Keď sme sa v lete chodili kúpať, úprimne mu ho obdivovala. Hladkala mu ho so slovami „ty máš také krásne bruško". Niečím je jeho brucho skutočne krásne, možno tým, ako sa mäkko guľatí a pozýva k tomu, aby ste ho pohladili. Moja dcéra je malá a nepoznačená spoločenským kultúrnym tlakom k štíhlosti. Preto bezprostredne oceňuje guľaté bruchá. Som zvedavá, ako dlho jej to vydrží.
Pýtate sa, či je normálne, aby muž vo vašom veku uvažoval o chirurgickom zlepšení tela. Čo sa deje, že vás to napadá práve teraz? Môže to byť reakcia na váš strach zo starnutia? Chirurgický zákrok by mohol byť spôsob, ako plynutie času trochu prekabátiť. A tiež si myslím, že vaša reakcia a uvažovanie je, bohužiaľ, normálnou reakciou na tlak a trend, ktorý prevláda v spoločnosti.
Symbolom krásy a úspešnosti u nás sú štíhli a mladí muži a ženy. Ich vyretušovaná krása útočí na nás zo všetkých strán. V priamej úmere k tomu vzrastá počet dievčat trpiacich na mentálnu anorexiu a ľudí vyhľadávajúcich pomoc plastických chirurgov. Naša kultúra neoceňuje individuálnosť a rôznorodosť. Súťaže krásy presne určujú „ideálne miery" aj vek. V súvislosti s výzorom žien je tento tlak ešte silnejší, ale určite existujú oblasti, kde silno negatívne prežívajú nejaké svoje „deficity" aj muži. Je to kruté, pretože to, ako vyzeráme, sčasti dedíme a nedokážeme to ovplyvniť. A skutočne nie je ľahké zachovať si vnútornú slobodu a cítiť sa dobre vo svojom tele práve takom, aké je. Dokázali by ste aspoň na chvíľu prestať vnímať svoje brucho ako niečo, za čo sa hanbíte, alebo niečo, čo je vám na ťarchu? Keby ste na chvíľu zastavili svoju kritiku voči nemu, získali by ste priestor, kde by ste ho mohli skutočne vnímať a cítiť. Zo skúsenosti viem, že by ste mohli začať vnímať napríklad niečo ako silu, ktorú vám vaše brucho dáva, alebo že spôsob, akým sa zaobľuje, je niečím zvláštny. Je to podobné ako pri výchove detí. Ak ich len kritizujeme, strácame s nimi kontakt. Alebo nazrime do iných kultúr, napríklad do Číny a Japonska. Tam je bruchatý, plešatý, usmiaty Budha vysoko cenený. Je bohom šťastia, symbolom spokojnosti a veselej mysle.
Predstavte si, že kvety na lúke by sa snažili plniť nejaký ideál a zrazu by boli všetky úplne rovnaké. Celá lúka by tým stratila svoje čaro.
