Takeshi Kitano.
FOTO - ČTK
Zatoichi je Samuraj. A je to posledný film japonského režiséra Takeshiho Kitana. Tento týždeň mal premiéru v slovenských kinách. Je to adaptácia mýtického seriálu, ktorého hlavnou postavou je slepý masér.
Ako hovorí Takeshi Kitano, Japonsko obývajú „ľudia zvlášť citliví na rôzne módy, takí, ktorí sa masovo vrhajú na produkty Gucci a Vuitton, čudný ľud, ktorý sa dá ľahko oklamať." Režisér pripúšťa svoj panický strach, že niekoho ovplyvní: „Chcem, aby diváci mali slobodu výkladu." Vo filme Zatoichi ospevuje silu masiek, ako veľkú poctu, možno jedinú svojho druhu. Hovorí, že v koži postavy, ktorá má niekoho zabiť, sa sústreďuje na to, čo je na jej obeti najsmiešnejšie.
Takeshi Kitano bol vždy najmä divadelný režisér. Sformovala ho divadelná štvrť Asakusa, mal tvrdú školu. Vyrástol na tradícii japonskej improvizovanej komiky, ktorá si žiada neprestajnú vynaliezavosť a majstrovstvo umeleckej praxe, napríklad tanca. Prerazil v japonskej televízii začiatkom osemdesiatych rokov, keď sa z neho stala veľká hviezda. Vymyslel seriál o Take-Shanmanovi, antihrdinovi, ktorý likviduje slabých a pomáha silným.
Bol dídžejom, spevákom v popovej skupine, venoval sa maľbe. K filmu sa dostal prirodzene, lebo je to „najkomplexnejšie umenie". Táto jeho nestálosť sa odráža v tom, aký je nezaraditeľný, ako mixuje všetko, čo spoznal. Začínal filmami o yakuze (Violent Cop, Boiling Point, Sonatine), ktoré mu vyniesli prezývku Japonský Špinavý Harry, potom skúmal melancholické tóny vo filmoch o milencoch - také boli Hana Bi (Ohňostroj) či Scéna pri mori.
Vždy sa ho pýtajú to isté a on si vždy vymýšľa nové odpovede, napríklad o mori, čo sa zjavuje takmer v každom jeho filme: „Vo Francúzsku som vždy dával veľmi komplikované odpovede. Hovoril som, že človek vzišiel z mora, že mimo mora je ľudská existencia úbohá. Pravda je taká, že stále nakrúcam more, pretože Japonsko sa skladá z ostrovov, takže na more narazíte veľmi rýchlo," povedal francúzskym novinárom.
K filmu Zatoichi v oficiálnej tlačovej správe hovorí, že dažďovú scénu nakrútil ako poctu Siedmim samurajom. Ale v rozhovore pre Le Monde tvrdí: „Kurosawa ma ovplyvnil, ale nikdy nie vedome." Americkým médiám zasa kedysi rozprával, že mal otca Američana. Neskôr sa na Západe prezentoval ako syn člena yakuzy a neskôr to zasa poprel.
Ako tak isté je aspoň to, že sa narodil roku 1947 v Senju, chudobnej tokijskej štvrti, v ktorej bývali remeselníci a členovia yakuzy. Bol najmladší zo štyroch detí, matka ho vychovávala prísne. Všetko stavila na to, že sa dostane na dobrú školu a že z neho bude inžinier. Nepoznal literatúru, komiksy, kino, ba ani box.
Keď ho nakoniec vylúčili z univerzity, vstúpil do sveta music-hallov, po stopách svojej starej mamy, divadelnej hviezdy, zato na veľké sklamanie svojej rodičky.
Brutálny Zatoichi je zvláštny aj tým, že Takeshi Kitano ho vopred vyhlásil za komerčný úspech, ktorým sa v Japonsku a vzápätí aj na celom svete, stal. Je jedným z mála filmárov, ktorí boli schopní také čosi odhadnúť. Je to pritom film, ktorý sa zo všetkých najviac ponáša na svojho režiséra. Postavy sa cyklicky menia.
Zatoichi, ochranca dvoch nebezpečných sestier-gejší, je podľa režiséra „skôr zlý". „Stane sa hrdinom prostredníctvom paradoxu, ktorý si žiada, aby ho v mene spravodlivosti zabili."
