Francis Bacon: Štúdia podľa Velázquezovho portrétu.
Diego Velázquez.: Pápež Innocent X. 1650.
Výstavná Viedeň si najväčšie tromfy nezatvára ani cez sviatky. Či už je to retrospektíva Roya Lichtensteina v Kunstfore der Bank Austria, alebo exkluzívna panoráma moderných umelcov od Klimta po Kleea v Albertine. Len v prípade asi najväčšieho magnetu - Francisa Bacona v Kunsthistoriches Museum - bude na 1. sviatok vianočný zatvorené. Na Štedrý deň (od 10.00 - 13.00 h) i 26. decembra (od 10.00 - 18.00 h) je výstava britského umelca otvorená.
Jeho prvá samostatná výstava vo Viedni nie je retrospektívou. Porovnáva jeho štyridsať majstrovských diel s európskou maliarskou tradíciou - od Tiziana, cez Velázqueza a Rembrandta, až po Ingresa a Picassa. Hľadá spoločné miesta stretnutí, inšpirácií a priamych citácií. Francis Bacon rád parafrázoval starých majstrov aby vytvoril nový svet. V tmavých vedľajších kójach sa odvíjajú Ejzenštejnove a Buňuelove filmy.
„Vytváram predstavy, s ktorými sa snažím dobyť realitu," povedal svojho času pôvodom írsky maliar Francis Bacon (1909 - 1992). Obrazy potomka slávneho filozofa alžbetínskeho obdobia presviedčajú, že len máloktorý maliar dvadsiateho storočia dobýjal realitu a jemné duše divákov s takou vytrvalou intenzitou.
„Maliar hrôzy, strachu a kriku" používal až prekvapujúco jednoduchú maliarsku techniku. Pracoval na plátne bez podkladu tenkými nátermi niekoľkých farieb, takže obraz pôsobí dojmom neostrej časopiseckej reprodukcie. Nekonečné štúdie ľudského tela hovoria o analytickej sonde do vnútra človeka. Je to existencia človeka v odcudzenom svete. Francis Scott Fitzgerald kedysi napísal: „Pritiahni si stoličku na okraj priepasti a ja ti poviem rozprávku," Francis Bacon však ide ďalej. Jeho plátno je namočené do vôd podsvetného Tartaru a zo štetca kvapkajú zakrvavené stopy poznania. Munchov srdcervúci Výkrik je oproti Baconovým psychoanalýzam len nevinnou rokokovou selankou.
Francis Bacon odmietal mýtus o kráse, čo spasí svet. Jeho obrazy sú transparentnou kolekciou drobných čriepkov pamäte. „Len čas povie čosi o danej maľbe. Žiadny umelec nevie počas života, či robí niečo dobre. Dielo potrebuje aj sto rokov, aby sa poriadne odležalo. Toto je tiež príčina, prečo v súčasnosti úspešní umelci si nemôžu byť istí budúcnosťou," vravel. Zdá sa, že pre jeho maľbu nebude potrebných sto rokov, aby sa zistilo, či je dobrá. Jeho výstavy navštevujú státisíce a obrazy sa kupujú v miliónoch.
