. Keby sa v rokovaniach o rozpočte na obdobie 2007-2013 takéto zníženie stalo skutočnosťou, znamenalo by to drastické obmedzenie pomoci chudobnejším štátom, keďže asi o pätinu menej peňazí by sa muselo podeliť omnoho viac poberateľov.
Je vraj iba náhoda, že návrh uzrel svetlo sveta pár dní po krachu rokovaní o ústave. Zhoda okolností je azda aj to, že najväčšími poberateľmi pomoci budú Poľsko a Španielsko. Nemecko síce pred Bruselom niekoľkokrát pripomenulo, že „existuje súvislosť medzi rozhovormi o ústave a ochotou prispievať do rozpočtu na súčasnej úrovni", ale - v poriadku. Pripusťme, že táto úsporná iniciatíva nie je politický nátlak, ale vážny zámer dohodnutý už pred mesiacom, ako signatári tvrdia. Zverejnenie až po summite však umelecký dojem aj tak nezlepšuje: Návrh, ktorý dnes vyzerá ako vydieranie, by v prípade, že by sa ústava presadila, vyzeral ako podraz. Môžeme si vybrať... Európski komisári proti škrtom protestujú, rozhodujú však vlády. Správajú sa prirodzene - aj najbohatšie štáty únie prechádzajú krízou, niektoré porušujú Pakt stability (už aj Británia oznámila prekročenie na budúci rok) a pokusy o reformy narážajú na odpor. Návrh preto neprekvapil. Jediné, čo zaráža, je protirečenie s ústavou, ktorú presadzujú. Tá zakotvuje federatívne princípy ako hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, či presuny právomocí na centrálnu úroveň. Základný federatívny princíp je však aj solidarita - tú by však prudko obmedzili.
Ako to ide dokopy? Nijako, iba tak, že zjednotená Európa podľa strihu Schröder & Chirac & ústava nie je o hodnotách, ale o záujmoch a moci.
