Moja mama sa pred rokmi, v čase veľkého boomu, začala venovať podomovému predaju. Bola som vtedy proti tomu, aby to robila, nepáčilo sa mi to. Po čase s tým prestala, veľmi sa jej nedarilo. Ani rodina ju v tom nepodporovala. Mnohí jej známi v meste sa však tomu venujú aj dnes. Nikdy ju neobídu, prichádzajú za ňou často a ponúkajú rôzny tovar. Myslím si, že mama kupuje aj to, čo nepotrebuje. Ak som náhodou doma na návšteve, zapojí do toho aj mňa, ukazuje mi katalógy a nahovára ma na kúpu. Väčšinou odmietam, niekedy však neodolám a tiež si niečo objednám. Keď mame poviem, že nemám peniaze, kúpi mi niečo ona. Samozrejme, už sa stalo, že sa kúpa nevyplatila. Preto sa snažím dávať si pozor. S mamou som už o tom viackrát hovorila, ale podomové návštevy stále pokračujú. Najviac je z toho nervózny otec. Zdá sa mi, akoby mama nedokázala odmietnuť. Čo s tým robiť, ak nechce známych uraziť a bojí sa, že by ju po meste ohovárali?

Helena

Milá Helena,

Z vašej otázky mi nie je úplne jasné, ako situáciu vníma vaša mama. Rozumiem vášmu postoju a vášmu pohľadu na to, čo sa odohráva s mamou. Najdôležitejšie je podľa mňa vyjasniť si situáciu. Možno by pomohlo, keby ste zistili, čo si mama myslí o svojom nakupovaní, či pozná skutočný dôvod svojich nákupov. V domnienkach sa niekedy dá ľahko zamotať, skúste spolu zistiť, či má mama naozaj strach. A tiež to, čo znervózňuje otca. A možno aj to, pre koho hľadáte pomoc, pre mamu, otca, pre seba?

Ak mama pripustí, že má naozaj strach z toho, že stratí kontakt s ľuďmi, s ktorými ju kedysi spájalo niečo iné ako nákup a predaj, tak jej o strachu pomôžte rozprávať. Je dôležité zistiť, čo ju s týmito ľuďmi kedysi spájalo a kam sa to podelo. Či TO ešte vo vzťahu existuje a dá sa to oprášiť, teda, či napríklad vaši známi za mamou chodia aj kvôli niečomu inému ako kvôli predaju výrobkov. Keď otvorí dvere, vidí predavača alebo známeho? A čo jej známy, vidí svoju priateľku, susedu alebo zákazníčku? Je dosť možné, že mama vidí známeho a známy vidí zákazníčku. Práve to treba vo vzťahu vyjasniť a možno práve z toho má mama strach. Jej strach z toho, že ak odmietne tovar, stratí blízkeho človeka, môže byť oprávnený. A jej známi si pritom zmenu vo vzťahu nemusia ani uvedomovať. Vôbec si nemusia uvedomovať, že už nevidia svoju známu či kamarátku, ale stálu a dobrú zákazníčku. Nech si mama predstaví, že už nemá ani korunu a nech si skúsi predstaviť, či jej známi predavači za ňou prídu.

Ak by mama naďalej „neprimerane" nakupovala u podomových predajcov a okrem toho aj v obchodoch, keby sa vám a vášmu otcovi zdalo, že začína nadmerne rozhadzovať peniaze a úspory sa začínajú míňať, treba vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc. Je možné, že by mohlo ísť o psychickú poruchu.

Ak by išlo skôr o to, že rodičia majú rozdielny názor v tom, koľko a na čo míňať peniaze a koľko z nich môže každý minúť bez súhlasu partnera/ky, a to aj zdanlivo nezmyselne, mohlo by im pomôcť, keby sa dohodli na sume, ktorú môže každý z nich minúť, na čo len chce. Môže im pritom pomôcť, ak skúsia zistiť, ako s peniazmi narábajú ich priatelia. Peniaze sa však takisto postupne stávajú spoločenským tabu a ľudia o nich neradi rozprávajú, takže možno by mohlo byť jednoduchšie hľadať riešenie s psychologičkou či psychológom.

Ohovárania asi vždy boli a asi aj budú. Asi takisto patria k ľudskej podstate. Najlepšiu obranu proti nim nám môže poskytnúť zopár (niekedy aj jeden či dva) veľmi dôležitých a blízkych vzťahov, v ktorých cítime istotu, bezpečie a prijatie v celej svojej nedokonalej ľudskej podobe. Takéto vzťahy nám pomáhajú vyvážiť a uniesť nepríjemné každodenné zážitky, medzi ktoré patrí aj závisť, ohováranie a podobne. Jedným z takých vzťahov by možno mohol byť aj váš vzťah s matkou.