ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR/AP
je, že to bude pre niekoho v budúcnosti vhodný darček), a potom si od susedov musí požičiavať, lebo nemá z čoho žiť do ďalšieho dôchodku. Nikto z rodiny však nedokáže mamu presvedčiť, aby s tým prestala.
Internetových čitateľov sme sa spýtali: Čo by ste jej poradili? Máte aj vy v rodine niekoho, kto nakupuje od podomových obchodníkov len preto, že mu je trápne odmietnuť? Aké sú vaše skúsenosti?
Podomoví obchodníci sú ako svedkovia Jehovovi. Ich úlohou je presvedčiť a predať. Beriem to tak, že aj oni musia z niečoho žiť, ale v podstate je to nevďačná práca. Pri kúpe výrobku od nich je navyše riziko, že výrobok nebude kvalitný a problém je aj so záručnou lehotou. Ale aj v tomto prípade platí zásada - je na každom z nás, či sa pre kúpu rozhodne alebo nie. Priznám sa, nikdy som takto nenakupovala, ale cez katalógy či internet, prečo nie? Tam aspoň človek vie, čo kupuje a má väčšiu istotu. Občas je to dokonca aj lacnejšie než v obchode. Pre čitateľku mám návrh: treba presvedčiť susedov, aby mame nepožičiavali, a mať mamkine výdavky pod dohľadom. Ale nemyslím si, že v staršom veku sa z toho dá veľmi vyliečiť.
™
Títo ľudia stavajú na tom, že väčšina obetí nevie povedať nie, a zneužívajú väčšinovú zdvorilosť a slušnosť oslovených.
™
Je to závislosť - škrečkovanie. Ale ako každá závislosť - aj toto sa dá liečiť.
™
Mne sa osvedčil tento postup. Keď ma osloví podomový alebo pouličný obchodník, rozpačito sa usmejem, naznačím rukou pohyb k uchu a pokrútim hlavou. Zaberá to dosť spoľahlivo.
™
Priamo s podomovými obchodníkmi nemám veľmi skúsenosti. Horšie je to s telefonátmi. Tiež mi bolo zo začiatku nepríjemné odmietnuť ich, a tak som nakúpila zbytočné kreditné karty či životné poistky.
Tu je zopár rád pre Helenu:
1. Zdá sa, že vaša matka si neuvedomuje, že má problém. Treba si preto s ňou sadnúť a pohovoriť si o tom. A susedov upozorniť, aby jej nepožičiavali peniaze.
2. Vysvetlite mamke, že sa nič nestane, ak niekoho veľmi rázne, ale slušne odmietne. Je pravda, že títo ľudia sú vyškolení na to, aby svojim „potenciálnym obetiam" nedali šancu brániť sa, preto sa treba zhlboka nadýchnuť a razantne a hlasno ich prerušiť: Ďakujem, ale nemám záujem. (Prípadne, nech rýchlo zatvorí dvere, aby násilnícky podomový obchodník nemal možnosť uhovoriť ju, či dokonca vojsť do bytu.)
3. Scénku si možno aj dopredu nacvičiť (najprv s mamkinými známymi, potom s vašimi priateľmi, ktorých nepozná), aby získala sebaistotu.
™
Existuje ešte jedna metóda. Poviem - ďakujem, neprosím si. Spravidla nasleduje reakcia - ale viete..., po ktorej stačí spraviť smerom k predajcovi energický krok a ostro sa spýtať - nerozumeli ste?
™
Minule som s potešením sledoval scénku, v ktorej účinkoval môj mladší syn a predavačka záhradkárskych potrieb na Dňoch Vianoc v bratislavskej Inchebe. Mladý, o ktorom s istotou viem, že ho záhradkárske potreby zaujímajú ako vlaňajší sneh, trpezlivo a zdvorilo prikyvoval hlavou pri predvádzaní „skvelých" prevodových nožníc na strihanie konárikov. Keď som sa ho spýtal, či sa bavil, odpovedal že nie, ale vraj mu pripadalo hlúpe odísť.
™
Je to niečo podobné ako telenákup v televízii. Vždy prídu s niečím, čo je novinka a tvrdia, že tieto veci inde nekúpite. Samozrejme, dajú si na to nehorázne ceny. A potom o pol roka na trhovisku uvidíte, že fantastický výrobok, ktorý ponúkali za 700 korún, dostanete za 250, a aj tak ho nikto nekupuje.
Sem tam si totiž pozriem zo srandy teleshopping, aby som videl tie kŕčovité úsmevy a trápne dialógy, a samozrejme, „nezávislé" publikum.
™
Vždy im hovorím: nič nekupujem a opakujem to dovtedy, kým neprestanú otravovať - niekedy aj 6- až 7-krát. Ani slovo navyše, inak sa ho chytia a rozprávajú do omrzenia. Sú mi z duše protivní a nemám ich rád. Keď ich vidím, dvíha sa mi tlak.
