BRATISLAVA - Inštitút pre verejné otázky vydal v poradí už ôsmu Súhrnnú správu o stave spoločnosti - Slovensko 2003. Pravidelná správa je analytickým pohľadom na politické, spoločenské, ekonomické a sociologické udalosti posledného roka na Slovensku.
Tentoraz správa hodnotí prvý rok pôsobenia druhej Dzurindovej vlády v rôznych sektoroch spoločnosti. Editormi správy sú analytici (IVO) Grigorij Mesežnikov a Miroslav Kollár.
Na správe spolupracovala päťdesiatka expertov rôznych think-tankov, pracovníkov mimovládnych organizácií, akademikov, vysokoškolských pracovníkov. Tridsať kapitol je rozdelených do štyroch tematických oblastí: Vnútorná politika, Zahraničná politika, Ekonomika a Spoločnosť.
Ambíciou ôsmeho vydania je podľa editorov predovšetkým diagnostikovať aktuálny stav spoločnosti a identifikovať možnosť pozitívneho vývoja vo všetkých oblastiach verejného života.
Okrem Súhrnnej správy vydalo IVO aj Obrazovú správu o stave krajiny - Slovensko 2003. Tohtoročnou autorkou fotografií v publikácii je mladá fotografka Lucia Nimcová. Autorka na fotografiách zachytáva osud žien uprostred slovenskej spoločnosti. (hr)
Rok 2003 v číslach a faktoch
* na jedného dôchodcu pripadá len 1,8 aktívne prispievajúcich do dôchodkového systému,
* podľa prieskumov verejnej mienky za najdôveryhodnejšiu štátnu inštitúciu občania považujú armádu (dôveruje jej 71 percent občanov), za najmenej dôveryhodnú Slovenskú informačnú službu, ktorej dôveruje iba 11 percent občanov,
* neplatiči splátok kúpnych zmlúv za predaj majetku a akcií štátu dlhovali Fondu národného majetku k 31. augustu 2003 takmer 16,5 miliardy korún,
* v prvom polroku 2003 poklesol priemerný mesačný podiel obyvateľov v hmotnej núdzi na 10,4 percenta, oproti 11,5 v roku 2002,
* nadštandardný je podiel mladých nezamestnaných ľudí - v roku 2002 tvorili 38,7 percenta nezamestnaných,
* v školskom roku 2002/03 študovalo na českých vysokých školách takmer 6400 slovenských študentov,
* na Slovensku ide na financovanie vedy len 0,65 percenta HDP, v krajinách EÚ je to 1,9 percenta HDP,
* až 73 percent podnikateľov si myslí, že pri verejnom obstarávaní dochádza vždy, resp. často ku korupcii,
* internet používa takmer polovica Bratislavčanov, ale len 20-27 percent obyvateľov ostatných krajov,
* nový parlament od októbra 2002 schválil 155 zákonov, v porovnateľnej časti predchádzajúceho volebného obdobia ku koncu roka 1999 to bolo 117 zákonov,
* prezident vrátil parlamentu v tomto volebnom období na opätovné prerokovanie 23 zákonov, z toho 20 zákonov poslanci opätovne schválili, celkový počet zákonov, ktoré prezident Schuster vrátil, tak narástol na 87,
* ba tri poslanecké kluby v parlamente - Smer, KDH a SMK - pôsobili ku koncu roka v pôvodnom zložení,
* stranícku príslušnosť v roku 2003 zmenilo až 22 poslancov - klub HZDS opustilo 11 poslancov, klub SDKÚ 7, z klubu ANO odišli 3 poslanci a z KSS vystúpil 1,
* hoci príslušníci maďarskej národnostnej menšiny tvoria takmer 10 percent z celkovej populácie, podiel vysokoškolských študentov maďarskej národnosti na Slovensku je iba 5 percent. Zdroj: IVO
Čo bolo v správe IVO
Prvý rok druhej Dzurindovej vlády bol dosť stabilný na to, aby vládna koalícia vydržala aj ďalšie tri roky, povedal včera prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Predstavil pritom Súhrnnú správu IVO, ktorej bol editorom a spoluautorom.
Parlament a vláda spolupracovali a politický vývoj sa nevymykal tomu, čo poznáme z minulých období. Zvláštne je len to, že vládnym stranám ubudlo priaznivcov ani nie tak pre nepopulárne reformy, ako pre rôzne kauzy.
Mocenské záujmy strán
Vládnu koalíciu stále spája stredopravá blízkosť a napriek zníženej vzájomnej dôvere po rôznych konfliktoch sa zachovala „vôľa na pokračovanie reformných úsilí".
Mesežnikov poukázal na paradox, že na jednej strane sa hlavné politické sily snažia o veľké systémové zmeny, na druhej strane tvrdo presadzujú záujmy strán a jej predstaviteľov mocenskými až autoritatívnymi prostriedkami.
Dôvera medzi koaličnými stranami je často mimoriadne nízka, strany vytvárajú bloky v rámci koalície pre svoje vlastné záujmy oveľa častejšie ako v minulej vláde.
Blok troch strán vnútri koalície vznikol pri riešení kultúrno-etických otázok napríklad o interrupciách (SDKÚ, SMK a KDH proti ANO).
Pri probléme okolo menšinových práv a poľnohospodárstva zasa vznikol trojblok voči SMK.
Iný trojblok sa zrodil okolo postoja voči Európskej únii, keď sa tri strany postavili proti KDH.
Kauza odvolávania Jána Mojžiša podnietila vznik dvojbloku SDKÚ a ANO verzus KDH a SMK.
Stranícky systém sa v roku 2003 výrazne nezmenil, hoci opozičné strany získali viac priaznivcov na úkor koaličných.
Najstabilnejšou vládnou stranou bolo v tomto roku KDH, najmenej súdržná bola ANO.
Dôvera
Dôvera voči vláde a parlamentu poklesla. Sociologička Zora Bútorová upozornila, že „za týmito posunmi nie sú iba názory na ekonomiku a citlivé vnímanie reforiem, ale v pozadí je štýl vládnutia". Ľudia reagovali na odvolávania politikov z funkcií a spory vyvolali veľa emócií.
Sľubne sa posunul názor ľudí na rómsku otázku. Čoraz viac ľudí to vníma ako sociálny problém a na ústupe sú „stereotypné predstavy o rómskej povahe", povedala Bútorová.
Ľudia sú nespokojní, ale predčasné voľby považujú za zbytočné, lebo opozícia nedáva dostatočné nádeje na zlepšenie stavu.
Jednou z najhorúcejších tém minulého roku boli interrupcie. Ukázalo sa však, že názor na ne sa na Slovensku za posledné desaťročie nezmenil. Rozhodujúca časť obyvateľstva je proti sprísneniu interrupčného zákona.
Spor okolo NBÚ
Najväčším narušením stability vládnej koalície boli podľa Mesežnikova udalosti spojené s odvolávaním riaditeľa NBÚ. Mocenský súboj tohto typu sa tu podľa neho neobjavil od roku 1998.
Začalo sa to konfrontáciou medzi predsedom vlády a riaditeľom NBÚ, pokračovalo súbojom medzi NBÚ a Úradom vlády spolu so SIS, a to prerástlo aj do ďalších sporov - napríklad medzi prezidentom a predsedom vlády, prezidentom a SIS, menej už medzi predsedom vlády a predsedom parlamentu.
Koalícia zrejme vydrží
Vývoj bude podľa Mesežnikova závisieť od vzťahov medzi členmi vládnej koalície aj vzhľadom na jej fragmentáciu.
Na konci roka prišla koalícia o väčšinu v parlamente, čo mení nielen pomer síl medzi vládnou koalíciou a opozíciou, ale aj pomery vnútri vládnej koalície.
Fragmentácia je najväčšia v najsilnejšej vládnej strane v SDKÚ, čo vytvára novú situáciu pri zabezpečení väčšiny v parlamente. Odchod Ivana Šimka SDKÚ podľa Mesežnikova prežije.
Dosah reforiem
Naštartovalo sa množstvo reforiem ekonomického charakteru. Z tohto hľadiska Karol Morvay označil tento rok za „zaujímavý, ba priam vzrušujúci", aký Slovensko nezažilo od roku 1990.
Nejde len o vylepšenie trhových pravidiel, ale niektoré reformy sú „nadstavbové a aktuálne aj vo fungujúcich trhových ekonomikách," povedal Morvay.
Reformy, ktoré analytici vítajú, však mali aj dosah na niektoré sociálno-ekonomické ukazovatele a verejnosť ich prijíma niekedy so značným odporom.
Kriticky je vnímané zdražovanie, ktoré prispieva k nervozite medzi ľuďmi. Podľa Morvaya bolo zbytočné výrazne znížiť mieru inflácie v roku 2002 len preto, aby sme ju strojnásobili v roku 2003. To spôsobilo, že sme v roku 2002 dosiahli vyše 5-percentný rast reálnych miezd, ale v roku 2003 o 1 percento poklesli. „Ak by sa to nerobilo takýmito extrémami, prispelo by k pokojnejšiemu vnímaniu sociálnej situácie," tvrdí Morvay.
Obrovské rozdiely medzi jednotlivými regiónmi však pretrvávajú. Podiel nezamestnanosti má rozptyl od 2,6 percenta do 28 percent. Znevýhodnenie regiónov pretrváva aj pri príleve zahraničných investícií.
FOTO -ARCHÍV SME A TASR
Autor: MIRKA KERNOVÁ
