Aj Jana Kirschner spievala v kabíne Interu zo smutnejšieho repertoáru. Napriek hladkému víťazstvu nad Prešovom z nej vychádzali futbalisti majstra zväčša so zvesenými hlavami, ktoré tlačilo bremeno vypadnutia v Pohári UEFA s bulharským Lovečom. Pred včerajším ligovým súbojom vstúpil do kabíny aj prezident klubu František Šulka s tvrdými slovami.
„Všetko nebudem reprodukovať, ale jeho návšteva svedčila o vážnosti situácie. Keby sme s Prešovom nevyhrali, určite by nás opäť čakali pokuty a zrejme aj ďalšie kroky,“ uviedol stále smutným hlasom 24-ročný útočník Interu Miroslav Drobňák, hoci sa mohol tešiť z dvoch gólov v sieti svojich bývalých prešovských spoluhráčov.
„Pri prvom som mal šťastie, bola to slabá strela. Nezvyknem veľmi ľavačkou, loptu som zbadal až v sieti. Pri druhom ma Ďuro Czinege perfektne našiel a brankár po mojej hlavičke nemal šancu.“ Stredopoliar, ktorého v druhom polčase v Loveči tréner Bubenko vysunul do útoku, nastúpil pri neúčasti Lembakoaliho aj v stretnutí s Prešovom na hrote s úlohou zmeniť mienku o neproduktívnosti útočníkov Interu.
„Tento post v poslednom čase často kritizuje najmä pán tréner Bubenko. Ja si myslím, že chlapci sa aj doteraz snažili, behali, ale nezdá sa mi, že dostávali dostatok lôpt do gólových šancí. Musím uznať, že Bulhari boli v druhom zápase o päťdesiat percent lepší ako v Bratislave a zaslúžene postúpili. Cítil som z toho únavu, ale proti Prešovu sme ju museli prekonať viacerí,“ pokračoval Drobňák, ktorý dal naposledy dva góly v Superlige ešte v prešovskom drese do siete Petržalky.
„Zo súčasného kádra Prešova som hrával s brankárom Trančíkom, Marekom Semanom, so Šestákom, s Lengyelom, Adamom. Neprežíval som to však zvlášť intenzívne, bol to v drese Interu už tretí zápas proti Prešovu. Ten zahral v Bratislave celkom dobre, neprišiel iba brániť. Lenže my sme naozaj museli vyhrať.“
VOJTECH JURKOVIČ