Spôsob, akým sa mu snažia zabrániť, obsahuje vážne hrozby ani nie tak pre politický, ako skôr ekonomický vývoj krajiny. Ich mostom medzi úspechom a neúspechom je totiž (ne)privatizácia.
Pokusy o zastavenie privatizácie SPP začali novým postojom SDĽ kulminovať. Nečudo, veď ak sa má predaj niekedy zastaviť, je pravý čas. Pre odporcov privatizácie bije o päť minút dvanásť. Buď sa im to podarí hneď, alebo už nikdy – ak neberieme do úvahy možnosť znárodnenia, hoci nie je vylúčená.
Príklad politického zastavenia privatizácie si môžu vziať zo susedného Poľska, kde sa niekoľko hodín pred voľbami, ktoré znamenali úplnú zmenu vedenia štátu, stopol predaj rafinérie PKN. Rakúskemu OMV aj maďarskému MOL klapli akvizičné zuby naprázdno.
Ak by rovnako dopadli aj možní kupci SPP, celá korisť by pripadla Ficovi a jeho budúcim politickým partnerom. Vzhľadom na slabé šance SDĽ ostať aj na budúci rok v parlamente je nepravdepodobné, že by SDĽ ako celok mohla profitovať z Ficovho SPP. Výnimkou budú len tí, ktorí sa dnes postavili privatizácii do cesty. V najhoršom prípade dopadnú tak, že po voľbách opustia SDĽ a pôjdu si k Ficovi po odmenu.
Ak prežije SPP budúce voľby ešte ako štátny podnik, dostanú budúci vládcovia štátu na výber dve možnosti. Alebo môžu SPP využívať ako tlačiareň peňazí na svoje nové domy a pre priazeň veľkopodnikateľskej loby, alebo sa pokúsia ho opäť predať. Obe cesty sú fatálne. Prvá znamená, že kauzy okolo SPP sa stanú televíznym seriálom. Ak by sa rozhodli SPP predať, dá sa už teraz pochybovať, že privatizácia prebehne čisto. Čo iné sa dá predpokladať o politikoch, ktorí sú ochotní zastaviť privatizáciu za akúkoľvek cenu a neskôr sa k nej zase vrátiť – už vo vlastnej réžii.
Ficov nový nápad s referendom je ďalším pokusom zneužiť verejný názor v osobný prospech bez ohľadu na odpoveď. Fico vie, že realizácia referenda by znamenala odklad privatizácie ďaleko za termín budúcich volieb.
JURAJ JAVORSKÝ
