čňuje aj ďalšie šialené nápady vrátane trepanácie vlastnej lebky. Záznamy „Jeho Milosti“ dopĺňajú výpovede služobníctva a ľudí z najbližšieho okolia: a všetky potvrdzujú povesť čudáka. Predlohou k hlavnej postave bola skutočná osoba, piaty vojvoda z Portlandu William John Cavendish-Bentinck-Scott, ktorý si koncom devätnásteho storočia na svojom panstve vybudoval sieť podzemných tunelov.

Mick Jackson teda použil archiválie, ale nepokúsil sa o životopis čudáckeho šľachtica, ale o románovú fantáziu, rozprávanie oscilujúce medzi snom a realitou. Príbeh bláznivého vojvodu však sotva môže byť nejakou všeobecnejšou metaforou alebo kategóriou ľudského osudu, ak neberieme do úvahy úpadok fyzických i duševných síl, ktorý staroba väčšinou prináša. „Jeho Milosť“ je v tomto románe skutočným excentrikom, ktorý až v posledných mesiacoch svojho života začína hĺbať nad záhadami. „Nemám tušení, jak může fungovat taková jabloň. Ten tichý mechanismus pod kůrou se naprosto vymyká mému chápání,“ napíše si 30. septembra do denníka. Kde sa berie chuť ovocia, pýta sa. Inokedy si v kadi s mydlovými bublinami tvorí mapu Škótska a premýšľa o tom, aký zmätok by vypukol, keby sa Británia premenila na Taliansko. „A jakým bychom mluvili jazykem? Stejně bychom všichni měli mluvit latinsky,“ pokračuje vo svojich úvahách.

Protikladom vojvodu sú slúžky a sluhovia, rustikálne typy jednoduchého myslenia, spoľahlivosti a vekovej nemennosti, ako napríklad pekár, ktorý do svojich výrobkov strká papieriky s citátmi z Biblie. Nechýba teda grotesknosť a malebnosť ako najčistejší produkt spisovateľskej fantázie.

Ale rovnako aj spisovateľovo vciťovanie sa do ducha XIX. storočia, ktoré bolo dostatočne pozitivistické, relativistické a materialistické a so svojou vierou v techniku a pokrok bolo už predstupňom „modernej doby“ storočia dvadsiateho. Bol to vek entuziazmu pre vedu, ktorý dokázal z dedinských pastorov robiť amatérskych archeológov, presvedčených o tom, že v najbližšej jaskyni odhalia tajomstvá minulosti.

Možno tento dobový kolorit ako hlavná súčasť literárnej nostalgie je najväčším prínosom románu. Mnohé v ňom totiž zostalo iba začaté, tiež kafkovský motív blúdenia v chodbách Inštitúcie. Mnohé sa zdá iba hračkovité a málo fantastické v diele, ktoré na fantázii stavia. Kniha je napokon prvotinou autora narodeného roku 1960 a skôr teda prísľubom než zámienkou na vyslovovanie definitívnych súdov.

JIŘÍ OLIČ

(Autor je básnik a výtvarný kritik)