Učili sme sa o hrdinoch. Väčšinou bojovali so zbraňou v ruke za vlasť, odpočívali na nivách za spevu vtákov a umierali s nehybnými rysmi, s odhodlanosťou v tvári volajúc hurá. O veľkých hrdinoch vznikali ľudové piesne. O veľkých hrdinoch písali sovietske noviny počas druhej svetovej vojny
a americké noviny počas vojny v Iraku. My nemáme hrdinov vojny. Žijeme v svete plnom zbraní, ale vojny sa odohrávajú vždy pár stoviek kilometrov za plotom. Žijeme v svete ovplyvnenom veľkoprodukciou rovnakých myšlienok, rovnakého tovaru, rovnakých obrazov. Je to svet nákupu, krásnych dovoleniek a internetu. Je to trošku dekadentný svet. A je to logické. Dekadencia z času na čas prichádza na civilizáciu, aby ju pomocou prírodného zákona vyliečila z choroby. Spústa živých bytostí pritom bohužiaľ skoná. Je to vlastne obdoba vojny.
Hrdinovia dneška nebojujú, pretože sú ,cool' a vyrovnaní a nič ich nerozhádže a ničomu sa nedivia a vedia všetko o všetkom, alebo skoro všetko a o čom nevedia, tak to nájdu na internete. Jedným takýmto hrdinom je Lukáš Vychopeň z Vsetína. Ako sa človek ako ja, ktorý dostal pri diskusiách o tzv. počítačovej kultúre kripliu prezývku „pán Múzeum", môže o veľmi modernom ,cool' hrdinovi vôbec dozvedieť? Jasné, zase len virtuálne, z filmu. O Vychopeňovi som videl na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave český film s názvom Padá hovno, něco si přej. Je to ,cool' film, ktorý nepobeží v televízii ani v kinách a distribuuje sa iba prostredníctvom CD nosičov alebo internetu. „Film vyšiel z internetovej komunity, takže v internetovej komunite zostane," hovorí režisér Ladislav Cmíral. Je to film o človeku, ktorý zo svojho malého sídliskového bytu komunikuje zo svetom, rozosiela správy a obsluhuje svoje webové stránky, čo je samo o sebe veľmi krásne. Jeho web sa však zaoberá rôznymi sadistickými výjavmi, morbiditami a odpornosťami. Vychopeň publikuje rôzne formy telesných abnormalít, abscesov a zábery vrážd. Zaujímavé je to, čo je ,shocking', streľba z blízkosti a do roztvorených úst, dopravné nehody a mŕtvoly. A kde sú odkazy na iné perverzé a ,hardcorové' webové stránky ako peklo.cj.net. Na pekle to už ide natvrdo, tam sa preklikáte na šialené sexweby. Obrazy otcov, znásilňujúcich svoje dcéry, obrazy masturbacií a súloží, ktoré sú stále rovnaké, únavné, vyvolávajúce zvracanie. A kto sa tam dostane, tak sa strašne namáhavo vykliká von, pretože webové peklo je vytovrené ako pasť.
Vychopeňov web s názvom www.den94ek.cz je spojený s neslávne známym www.kompost.cz. Na svojom webe píše Vychopeň tiež svoj denník a hneď v úvode sa zmieňuje o svojom stoporenom úde, pretože písať o pohlavných orgánoch je up-to-date. Píše unifikovaným jazykom, aký používajú i iní internetoví proroci a redaktori herných časopisov. Je to zvláštny fenomén: generácia, ktorá sa hlási k individualizmu, používa jazyk verbálne i syntakticky tak podobný, že by ho chlapcom závideli i autori hrdinských piesní o Slovenskom národnom povstaní. Vychopeň konštruuje zvlaštny internetový svet, svet bez spätnej väzby, ktorý žije sám zo seba. Je to obraz erózie, aká nasleduje vždy potom, kedy náš vnútorný svet prestane reagovať na vonkajší svet, ohraničuje sa od neho a živí sa práve len tou svojou hnijúcou mršinou, od ktorej nakoniec začne hniť aj autor sám. Je to akoby ste boli celé dni zavretí v multiplexe a nevyšli von a len sa dívali na jeden film stále znovu od začiatku.
Vychopeň je dieťaťom moderného virtuálneho sveta. Páčia sa mu moderné dievčatá z reklám a hovorí, že „médiá sú veľmi jednoduchá cesta k uspokojeniu seba samého. „Chcel by som sa presláviť. Bol by som veľmi rád, keby prišla mediálna sláva. Som tak obyčajný, že robím všetko preto, aby som sa zvýraznil." Vychopeň závidí bohatým. „Cesta ku šťastiu vedie cez prachy. Rád by som bol ,buržuj', hovorí vo filme. Pôsobí ako neuznaný génius, ktorý túži exhibovať, a ktorý vie, že zlo je atraktívne, ale nedokáže ho filozoficky povzniesť. Jeho svet je roztrieštená mozaika bez vzájomných súvislostí, prehliadka izolovaných motívov, kde nič nemá zmysel, pretože sa pretrhali väzby. Vychopeň nedokáže vnímať svet ako celok. Preto mu vyhovuje atomizovaný, roztrieštený a pestrý svet internetu. Je to vlastne absolutný surrealizmus. A internet mu vyhovuje aj psychologicky. Vychopeň je totiž nesmelý. „Vytvára webové stránky pre elitu," hovorí sa vo filme. Ale prečo porno, šok, morbidita, zlo a zrúdnosť? „Je to atavizmus v nás, voyeurstvo. Je to Eros a Thanatos, spermie a krv, pudy, je to zvierackosť, ktoré v nás prežíva a z času na čas vybuble na povrch, „hovorí slovenská scenáristka, dramaturgička a pedagogička Zuzana Gindl-Tatárová. Ale prečo by sme sa nato mali proboha dívať? My, ktorí nepatríme k elite? Poviete si, nemusíme sa na to predsa dívať. Nemusíme tie stránky otvárať. Ale ja si myslím, že to nie je tak jednoduché. Vychopeňov svet má totiž vplyv na svet, na ktorý sa dívať musíme, a ktorý nás obklopuje. Vychopeň je jedným z tých, ktorí ho formujú. Ale je dobré, že o tom vznikol film.
Radovan Holub
