BRATISLAVA – Schváleniu dlho očakávaného zákona o odpadoch bráni ustanovenie o vzniku recyklačného fondu. Doň by mali prispievať dovozcovia a výrobcovia vybraných komodít. Peniaze z fondu by sa mali použiť na podporu subjektov, ktoré odpady zneškodňujú a recyklujú, a na podporu triedeného zberu v obciach.
Sťažujú sa na diskrimináciu
Fond kritizujú najmä podniky, ktoré dovážajú a vyrábajú PET-fľaše a tetrapaky. Považujú za diskrimináciu, že platiť by sa malo len za tieto dva materiály. „Povinnosť platiť do recyklačného fondu je len za vybrané komodity. Prečo by sa nemalo platiť aj za ostatné obalové materiály, ako napríklad PVC a iné druhy plastov?“ argumentuje združenie SLICPEN, ktoré zastupuje najväčších dovozcov a výrobcov nápojov a potravín, ako sú Coca-Cola, Nestlé, Unilever, Procter and Gamble a iné. Podľa nich budú z fondu profitovať najmä niektoré vybrané podniky, ktoré sa už recykláciou zaoberajú, a nakladanie s peniazmi fondu bude netransparentné.
Niektorí sú aj za
Naopak, podporu vzniku recyklačnému fondu vyjadrili zástupcovia podnikov a združení, ktoré podnikajú v druhotnom využívaní ostatných komodít spomínaných vo fonde – skla, papiera, autobatérií, pneumatík, opotrebovaných olejov a autovrakov. „Jeden z princípov trvalo udržateľného rozvoja predpokladá rešpektovanie zásady, že ten, kto uvedie výrobok na trh, musí zabezpečiť jeho likvidáciu. Recyklačný fond je nástrojom, ktorý zabezpečí bezpečnú likvidáciu odpadu. Odstráni sa tým možnosť, aby producent, respektíve dovozca likvidoval odpad nevhodným spôsobom. Sú komodity, ktorých recyklácia alebo iný druh využitia nie sú ekonomicky rentabilné. Práve fond zabezpečí prostriedky pre subjekty, ktoré kladú prvoradý dôraz na stránku ekologickú, nie ekonomickú,“ hovorí Marian Kvasnica, vedúci oddelenia ochrany životného prostredia Matadoru, ktorý spracúva ojazdené pneumatiky.
So SLICPEN-om nesúhlasia ani spracovatelia akumulátorov a batérií. „Tvrdenia veľkých priemyselných podnikov, že recyklačný fond je nesystémovým riešením, sú neobjektívne,“ hovorí Ján Kamenický zo združenia REBAT, ktoré združuje 23 firiem zaoberajúcich sa recykláciou akumulátorov. Zákon v navrhovanej podobe pokladá za krok vpred, najmä pokiaľ ide o podporu zneškodňovania nebezpečných materiálov.
Netransparentnosť?
Recyklačný fond podporili aj spracovatelia autovrakov, ZSNP Žiar nad Hronom, Skloobal Nemšová a spracovatelia starého papiera. Tieto podniky budú mať v budúcnosti nárok na príspevok z fondu. Vylučujú však, že by išlo o presadzovanie podnikateľských záujmov. „Zriadenie fondu nesleduje ciele úzkych záujmových skupín, ale bude slúžiť na pokrytie nákladov spojených so zberom, zvozom a recykláciou uvedených druhov odpadov. Je otvorený všetkým, teda aj tým, ktorí dnes proti nemu tak vehementne broja,“ hovorí Kvasnica.
Aj ministerstvo životného prostredia argumentuje, že štatút recyklačného fondu vznikal v spolupráci s Asociáciou zamestnávateľských zväzov a zástupcov priemyslu a nakladanie s peniazmi bude transparentné.
Zákon čaká na schválenie v treťom čítaní. Poslanci si nechávajú čas na rozmyslenie. Ministerstvo životného prostredia medzitým požiadalo o audit zákona o odpadoch expertov EÚ. Podľa poradcu ministerstva pre odpadové hospodárstvo Elemíra Galoviča jedna expertka už svoje stanovisko spracovala a fond v ňom hodnotila pozitívne.
BARBORA MAROSZOVÁ
