REAGUJETENedá mi nereagovať na článok môjho dobrého priateľa Samuela Abraháma, uverejnený v SME pod „pokazeným" titulkom - „ak už V 4 existuje, treba ju znovu (vymyslieť)" - ktorá mala parafrázovať okrídlený Palackého výrok. Aj keď s mnohými pohľadmi na súčasný stav V 4 s Abrahámom súhlasím, nemôžem súhlasiť s jeho návrhmi na „znovuvymyslenie" Visegrádu, tak ako ich predstavil. Bol by to totiž návrat do jednej slepej uličky.
Abrahám, profesiou filozof, sa vrátil k prapočiatkom visegrádskej spolupráce, ktorú odštartoval V. Havel svojím idealistickým a mesianistickým konceptom výnimočnosti strednej Európy. Tá mala podľa neho prinášať nové impulzy a duchovný étos pre celú Európu. Abrahámova veta o tom, že Visegrád sa môže stať „onou romantickou, súcitnou a duchovnou časťou Európy, ktorú by každý v nej chcel mať, no nik nemá ani čas ani chuť takýto vznešený koncept realizovať", znie skutočne ako replika názorov V. Havla zo začiatku deväťdesiatych rokov. Nazdávam sa, že ani Havel by ich už dnes celkom nepodpísal. Svoj význam však na začiatku deväťdesiatych rokov zaiste mali!
Visegrád možno ani netreba tak znovu vymyslieť, ale „pre-myslieť." Masívne rozšírenie Visegrádskej skupiny, ktoré Abrahám navrhuje, by však nemalo ten pozitívny efekt, ktorý by rád videl. Jediným efektom by bolo psychologické gesto solidarity pre tých, čo zostanú za bránami rozšírenej únie. Príliš málo pre nich, a na druhej strane príliš veľa pre Visegrádsku skupinu, aby to prežila. V praxi by to znamenalo len väčšie pracovné stoly a omnoho viac stoličiek okolo nich počas formálnych nič neprinášajúcich summitov. A postupné rozpustenie zoskupenia - niečo také sme už videli v súvislosti so Stredoeurópskou iniciatívou (SEI).
Visegrád sa musí utužiť najmä smerom dovnútra a stanoviť si, čo chce robiť spoločne v rozšírenej únii. V tomto bude mať väčší zmysel zblíženie zatiaľ len so Slovinskom. Naopak to však neznamená ignoranciu voči východným a juhovýchodným susedom visegrádskeho spoločenstva. Utužený Visegrád vo forme V 4 plus Slovinsko môže spraviť pre Abrahámom spomínané krajiny viac svojou akcieschopnosťou, ako ich prizývaním na politicky neproduktívne obedy akejsi V 16. To si bude však vyžadovať skutočné vytýčenie pozitívnej a pragmatickej (nie idealistickej) agendy pre V 4 v rámci EÚ, priznanie si jej limitov a jej možností, ktoré by sme s jej zánikom stratili.
Buďme k sebe úprimní: nateraz politické elity v jednotlivých krajinách V 4 nevedia stanoviť, čo by chceli robiť spoločne v rámci V 4 a čo s inými členmi (veľkými či malými) v rozšírenej EÚ. Ani sa to dnes veľmi presne nedá. Jedno je však jasné: sami v únii nedosiahneme ani my, ani naši susedia nič. Povaha európskej politiky je založená na vytváraní koalícií. Jednu v rámci V 4 aj so zaškrípaniami už máme ako-tak vyskúšanú, tie druhé zatiaľ nie. Bolo by veľkým omylom a chybou túto skúsenosť a unikátny mechanizmus V 4 rušiť len preto že, nepasuje do každej situácie. Aj keby jeho zrušenie - podľa Abraháma a mnohých iných - nebola zaiste tragédia. Mimochodom, celý Visegrád sa dá zrušiť aj jeho rozšírením na skupinu V 16.
Autor: PAVOL LUKÁČanalytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
