FOTO - ĽUBOŠ PILC

i.

Názory sa líšia aj na učenie v poobedňajších hodinách a domáce úlohy. „Myslím si, že ak sa prváčik učí v škole päť až šesť hodín, nemali by sme od neho žiadať, aby sa ešte hodinu či dve učil aj doma. Okolo šiestej, keď prídeme domov, je unavený, a musím sa venovať aj druhému dieťaťu, a tiež navariť a upratať," hovorí jedna z mamičiek na rodičovskom združení prváčikov. Ak budeme dieťa stále nútiť do učenia, podľa nej mu ho o pár rokov úplne znechutíme.

Jej prísediaca má iný názor. „Deti treba doma učiť! Ja svojho syna učím denne asi dve hodiny a často ho naučím viac, ako učiteľka v škole. Ostatní rodičia sa o svoje deti nestarajú, doma ich nič neučia a ony potom majú problémy stíhať s mojimi deťmi a zdržiavajú ich," sťažuje sa.

Svoje deti k učeniu motivuje aj tým, že za každú dobrú pečiatku od učiteľky dostávajú dvadsaťkorunáčku. „A zatiaľ sa mi to osvedčilo," usmieva sa spokojne.

Čo na to psychológ? „To je prichytené za vlasy. Dieťa by sa malo učiť aj doma, ale maximálne polhodinku denne, iba si osviežiť učivo, ktoré prebralo v škole. Skôr ho treba naučiť, aby sa samo pripravilo do školy," hovorí psychologička Gabriela Herényiová. „Po druhé, dieťa by malo postupovať vlastným tempom, nemalo by sa nútiť na výkon. Aj ono sa potrebuje hrať, relaxovať, vypnúť."

Systém dvadsaťkorunáčok podľa nej je motiváciou, ale absolútne nevhodnou, najmä u takýchto malých detí. „Dieťa sa má učiť pre seba a nie pre peniaze. Časom sa to môže zvrhnúť na to, že ak rodič dieťaťu povie: Choď si napísať úlohu, dieťa sa opýta: A čo zato?"

Neskôr začne podmieňovať aj každodenné povinnosti tým, že si za ne začne pýtať peniaze: Umyjem riad, ak mi dáš 50 korún. „A v reálnom živote za bežné každodenné povinosti peniaze nedostane. Škola aj rodina by mali dieťa pripravovať na reálny život." (sr)