FOTO - ČTK
André Breton: Rozhovory (1913-1952) o Concordia o Praha 2003 o Preložila Dagmar Steinová Surrealizmus. Je to už dnes naozaj iba dinosaurus, pochovaný pod nánosom času? Je to už naozaj iba dávno vymretý mastodont obdobia triasu s obrovskou, až 150-centimetrovou lebkou, ktorého zvyšky sa ešte kde-tu nájdu v hline poézie a umenia? V pražskom vydavateľstve Concordia vychádza v týchto dňoch súbor rozhlasových rozhovorov s antipápežským pápežom surrealizmu Andrém Bretonom. Nie, nemôžu zaujať len tú nepatrnú hŕstku fanatikov surrealizmu, dožívajúcu na Slovensku.
Veď ak uvážime, že Felix Bloch dostal roku 1952 Nobelovu cenu za výskum, popis a pozorovanie magnetických momentov rozptylu voľných neutrónov v železe - aj tiger surrealizmu, André Breton, by si Nobelovu cenu zaslúžil.
Vo svojich Rozhovoroch nehovorí totiž len o rozptyloch neutrónov poézie a umenia na európskej a svetovej kultúrnopolitickej scéne. Hovorí aj o jej veľkej syntéze, ktorou bol (po roku 1924, keď vyšiel Prvý manifest) vznik surrealizmu. A tak Bretonove rozhovory s Parinaudom (a inými) v parížskom rozhlase (a inde) nie sú len bežnými novinovými rozhovormi. Sú vlastne mapou tej zúrivo dramatickej cesty, po ktorej hnutie surrealistov išlo. A na ktorej umeniu novej doby vtlačilo výraznú pečať. V tomto - ako sa to už dávnejšie povedalo - bol surrealizmus vlastne realizmom modernej doby.
So zázračnou jasnozrivosťou dotkol sa samotnej podstaty poézie, imaginácie, človeka. Kodifikoval (Breton) určitý obchádzaný stav ducha, jestvujúci vo všetkých dobách a na všetkých kontinentoch. Aj preto je nesmrteľný. Je to len mýtus? Skeptikom sa dajú odporučiť Bataillove slová: Len neprítomnosť akýchkoľvek mýtov je mýtus!
Smutnou kapitolou v dejinách surrealizmu, stratou vzácneho času a vzácnych talentov, sú jeho nekonečné diskusie, úvahy a rozpory so stalinizmom. Možno kŕmiť tigra (aj keď je tým tigrom surrealizmu Breton) červenou repou? Po dlhej, dlhej ceste musel napokon aj Breton na otázku, čo dnes očakáva od komunizmu, odpovedať: „Pretože sa dnes stotožňuje so stalinizmom, očakávam od neho len ohavnosti. Na rozkaz jediného človeka boli zavraždení jeho najlepší bojoví druhovia. Než im vzali život, pošpinili ich pomocou postupov, prevzatých od inkvizície a ešte priostrených, existujú koncentračné tábory, ktoré sú svojím rozsahom a zverstvami porovnateľné s Hitlerovými."
Životnosť surrealizmu možno dnes vysvetliť aj poukázaním na to, že v čase, keď je ľudská autenticita dennodenne tak výrazne ohrozovaná rozličnými druhmi manipulácií - zostup do hlbín človeka, hľadanie jeho skutočnej podstaty využitím metód psychického automatizmu - môže byť určitým druhom oslobodenia a záchrany. Nájdením autenticity. Nájdením podstaty.
Autor: IVAN MOJÍK
