Viera Hložníková: Pieta, 1992.
„Cesty Pána sú nevyspytateľné, tie ľudské ešte osudovejšie," zvykla hovorievať významná umelkyňa Viera Hložníková. Jej slová sa včera naplnili. Zomrela takmer na deň presne ako jej manžel Vincent Hložník. Prežila ho o šesť rokov. Ešte nedávno, plná energie darovala bratislavskému Starému Mestu tisíc obrazov jej životného i umeleckého druha. Spolu so svojou rodinou chcela, aby Staré Mesto vlastnilo najucelenejšiu zbierku Hložníkových výtvarných diel. „Vincent by si to tak prial," povedala Viera Hložníková o zbierke, ktorej hodnota sa odhaduje na vyše 100 miliónov korún.
Viera Hložníková (rodená Horáčková) sa narodila v roku 1920. V roku 1942 absolvovala Umelecko-priemyselnú školu v Prahe u prof. Františka Kyselu a v tom istom roku sa vydala za svojho spolužiaka Vincenta Hložníka. Mali spolu tri deti - Petra, Pavla a Zuzanu.
Jedna z jej posledných autorských výstav bola pred štyrmi rokmi v Považskej galérii v Žiline, kde sa predstavila tvorbou s výrazným motívom kresťanského posolstva. Cez neho tlmočila základné etické a ideové stimuly vlastného umeleckého programu. Presvedčivé vyjadrenia rôznych tém Starého i Nového zákona sa divákovi prihovárajú magickou rečou, pretavenou do originálnej maliarskej reči. Jej obrazy sa približujú k dielam uplatňujúcim sa v sakrálnom prostredí chrámov. Napríklad kostolné vitrážne okná, mozaiky alebo iné monumentálne techniky maľby.
V tomto smere treba spomenúť sedemdesiate roky, keď spolu s Vincentom Hložníkom vytvorila napríklad sklenené mozaiky v rímskokatolíckom kostole v Dolnom Hričove, katedrálne okná v rímskokatolíckom kostole v Zelenči a spoločne s Vincentom Hložníkom a Pavlom Hložníkom kamennú mozaiku v átriu liečebne v Sučanoch.
„Mám všetko rada, čo som urobila, nehanbím sa za nič," znie epilóg Viery Hložníkovej, ktorý spolu s odkazom jej manžela je zároveň výzvou pre ďalšie generácie.
ĽUDO PETRÁNSKY
